Stužková IV. F
Málokto si v prvom ročníku uvedomoval, že nás čaká akási slávnosť nazývaná „Stužková“. Ani sme sa nenazdali a nastal deň 20. 11. 2010. Deň našej stužkovej. Každý jeden z nás sa na túto chvíľu aspoň v kútiku duše tešil. Prišli sme na miesto konania „Hotel Dukla“. Len čo prišli poslední, začali sme generálkou, ktorú sme slušne zvládli.
Čas bežal a odbila 18. hodina. Rodičia, učitelia, partnerky a partneri už netrpezlivo čakali na začiatok. „A je to tu“, povedal si určite každý z nás. Ceremónia sa môže začať! Nejeden z nás mal pri príchode menej pevný krok so zmiešanými pocitmi.
Akt ceremónie sa začal básňou nášho spolužiaka, ďalej nás privítali moderátori tohto večera naši spolužiaci Adriana Kohanová a Anton Gondžúr. Nastal čas príhovoru nášho triedneho profesora Ing. Františka Moyzesa a konečne samotné stužkovanie. Zelená stužka, ktorá má viacero krásnych významov už bola pripnutá na našej hrudi. Už len chvíľu a oficiálna časť je za nami. Ešte príhovor zástupkyne rodičov triedy a svojím prípitkom dal krásnu bodku na záver tejto oficiálnej časti našej stužkovej riaditeľ školy Ing. Slavomír Kožár.
Nasledovali tance a to učiteľský, rodičovský a partnerský. Veľa z nás sa práve tejto chvíle najviac obávalo, no dopadlo to dobre a nejednému z nás padol kameň zo srdca. Nadišiel čas večere, chvíľka zábavy a náš program. Programom sme sa snažili zabaviť ľudí v sále. Čas letel, rodičia, učitelia i a ostatní prítomní sa príjemne zabávali. Čierna kronika prišla v hodine dvanástej.
Tak a máme to za sebou. Našou jedinou starosťou bola už len voľná zábava. Stužková sa oficiálne skončila o tretej hodine rannej, no kvôli dobrej nálade sa nám nechcelo odísť. Určite hovorím za celú triedu, že naša stužková sa nám vydarila, že môžeme byť spokojní a na seba hrdí. Tieto krásne chvíle sú nezabudnuteľné.
II.C na bowlingu
V pondelok 29. 11. 2010 sme si opäť zorganizovali a uskutočnili ďalšiu „pánsku jazdu“. Vybrali sme sa na bowling. Ani jeden z nás nebol v tomto druhu športu majstrom a niekoľkí si zahrali prvýkrát. Napriek tomu atmosféra bola súťaživá, každý chcel vyhrať.
Mgr. Vladimír Hudáček
Potulky Prešovom
V pondelok 4. 10. 2010 bol nádherný jesenný deň. Popoludní sme sa nemuseli učiť, lebo v utorok bolo účelové cvičenie, a tak sme tento deň využili na prechádzku po Prešove. Zastavili sme sa pri najdôležitejších pamätihodnostiach Prešova a keďže triedna mala pripravený aj ťahák, dozvedeli sme sa o nich veľa zaujímavého. Nás, chlapcov, zaujali i krásne prešovské dievčatá. Príjemnú prechádzku sme ukončili na Trojici, kde sme si dali sladkú zmrzlinu.
žiaci I. SA
Naša Cesta k emocionálnej zrelosti
Súčasnosť nám ponúka pomerne veľké množstvo rôznych druhov aktivít a podujatí, ktoré nám ochotne ponúkajú svoju účasť na vyplnení nášho voľného času, ktorého je pod tlakom školských, no najmä ,,neškolských“ činností žalostne málo . Predpokladám, že prevažnú väčšinu z nich si vyberie každý individuálne, no sú aj také, na ktorých je vaša účasť povinná. Mám na mysli mimoškolské aktivity organizované školou. Ak si výrazná časť študentov v súvislosti s nimi predstaví niečo, čoho podstatu najpresnejšie vystihujú slová NUDA a MUSÍŠ, nie je to veľmi prekvapivé. Existujú však aj činnosti, ktoré môžu kladne ovplyvniť osobnostný rozvoj človeka a nájsť odpovede na otázky priamo sa týkajúce nášho osobného života. Práve niečo podobné nám vymyslela naša triedna profesorka. Každý druhý týždeň máme triedne sedenia s dvoma psychologičkami. Pred tým, ako si predstavíte nudné a zdĺhavé odborné psychologické výklady formou monológu, uvediem fakt, že sa jedná o zábavné a poučné konverzácie, ktoré prebiehajú výlučne hravou formou, väčšinou odpovedaním na jednoduché, priam detinské otázky, ktoré však vyjadrujú oveľa hlbšiu podstatu, ktorú je možné efektívne aplikovať do nášho každodenného života.
Pomáhajú nám uvedomiť si hodnotu medziľudských vzťahov, vytvárajú podmienky pre vytvorenie individuálneho postoja k veciam, ktoré sú pre každého z nás podstatné, varujú pred neresťami súčasnej doby a budujú cestu k emocionálnej zrelosti. To všetko hravou formou! Takéto trávenie voľného času patrí bezpochyby medzi skvosty medzi triednymi akciami. Čo môže byť lepšie ako zabávať sa a súčasne byť vzdelávaný? Odpovedzte si sami...
Naša veľká vďaka patrí pracovníčkam Centra výchovnej a psychologickej prevencie Katke Sabolovej a Izidore Gladičovej, pretože neúnavne venujú svoj čas ľuďom, ktorí boli neraz označení za nepolepšiteľných :D ...
A samozrejme našej triednej, ktorá nám ako voľnočasovú aktivitu vybrala niečo zábavnejšie ako umývanie tabule :D
My z III.C