ZENIT v programovaní je súťaž spájajúca „zručnosť, elán, nápaditosť, invenciu a tvorivosť“, so zameraním na PROGRAMOVANIE, WEB DEVELOPMENT a GRAFICKÝ DIZAJN. Je určená žiakom SŠ, SOŠ a gymnázií s cieľom podporiť a vyhľadávať talentovaných a nadaných žiakov SŠ, rozvíjať ich tvorivé kompetencie, odborné-teoretické vedomosti a odborno-praktické schopnosti a zručnosti v elektrotechnike a elektronike, programovaní a strojárstve.

Tento rok sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu celoštátne kolo súťaže konalo dištančne v dňoch 8. 3. až 10. 3. 2021.

V kategórii GRAFICKÝ DIZAJNÉR nás reprezentovala Daniela Chovancová (IV.F), ktorá sa umiestnila na 2. mieste. Podľa zadania pracovala na navrhnutí vizuálu marketingovej kampane v podobe príspevkov na sociálnych sieťach, bannera, brožúry a plagátu. Porotu pozitívne zaujal navrhnutý štýl vytvorený na základe správnej analýzy klienta zo zadania, ktorý bol vizuálne prepojený pri každej forme. Pri hodnotení sa kládol dôraz aj na technické požiadavky výstupov a používané technológie.

V kategórii WEB DEVELOPER nás reprezentoval Jakub Bednár (IV.SA), ktorý sa umiestnil na 3. mieste. Podľa zadania pracoval na vytvorení webovej stránky so zobrazením informácií a prihlasovaním pre používateľov, zároveň aj administrátorským rozhraním pre správu obsahu. Hodnotenie bolo zamerané na správne používanie technológií webovej stránky a údajov v databáze.

Prinášame vám krátky rozhovor so súťažiacimi:

1. Ako dlho sa venuješ dizajnu, resp. tvorbe webových aplikácií?

D.CH.: Už od detstva som sa venovala kresleniu a tvorivej činnosti. Mojím snom bolo stať sa web dizajnérkou. V tom mi výrazne pomohla škola, už v prvom ročníku som sa oboznámila so základmi tvorby webových aplikácií. Zapájala som sa aj do rôznych aktivít v rámci školského občianskeho združenia IMPULZ, kde som navrhovala svoje prvé plagáty. Následne som tieto zručnosti spojila a dnes sa profesionálne venujem dizajnu a web developmentu pre množstvo klientov a spolupracujem aj s viacerými marketingovými agentúrami.

J.B.: S tvorbou webových stránok som sa prvýkrát stretol v prvom ročníku na tejto škole. Vo finále teda môžem skonštatovať, že to už sú nejaké tri až štyri roky.

2. Ako si vnímal/a zadania na celoškolskom kole súťaže ZENIT?

D.CH.: Zadanie tohto ročníka bolo môjmu srdcu veľmi blízke, keďže sa jednalo o vytvorenie vizuálu marketingovej kampane značky oblečenia s dôrazom na lokálnu a ekologickú výrobu. Pri zadaní som teda mohla uplatniť moje poznatky z oblasti marketingu. Zadanie bolo zamerané na správnu analýzu – výber jemných pastelových farieb, minimalistický štýl, správne kombinovanie fotografií a hlavne technické nastavenia a optimalizácie súborov.

J.B.: Ako prvé som si všimol to, že sme mali asi dvakrát viac času. Zadanie však bolo komplexnejšie, bolo potrebné naprogramovať viac vecí ako na školskom či krajskom kole. Niekedy sa mi zadanie zdalo trochu nedokončené a informácie ohľadom zadania sme dostávali až počas súťaže. Každopádne, bral som to ako výzvu, pretože za tých osem hodín sa to všetko stihnúť nedalo.

3. Bližšie popíš proces práce na tvojom zadaní. Čo ti pri riešení robilo najväčší problém?

D.CH.: Na začiatku je veľmi dôležité podrobne si prečítať špecifikáciu značky, z ktorej som vyhodnotila, aký štýl vizuálu bude správne dopĺňať ich zameranie a hodnoty. Potom nasledovala práca na špecifických úlohách – banner, plagát, brožúra a príspevky na sociálne siete, kde máme striktne vymedzené, aké programy, fotografie a fonty môžeme používať. Pre mňa bolo určite najťažšie splniť všetky technické parametre, ktoré sa zameriavajú na tlač výstupov. Konkurencia bola veľmi vysoká a väčšina súťažiacich mala v tomto znalosti z ich štúdia polygrafie. Čas bol veľmi obmedzený a stresujúci, no v tomto kole som si konečne našla čas aj na „poupratovanie“ v logickej skladbe delenia vrstiev.

J.B.: Súťaž bola rozdelená na dva dni. Prvý deň sme sa venovali statickej časti stránky, čo je vlastne to, ako to vyzerá a ako sa to správa z pohľadu užívateľa. Druhý deň sme pracovali na dynamickej časti, ktorá sa skladala z tvorby databázy, prihlásenia, registrácie, administrácie a práce s dátami. Najväčším problémom pre mňa bolo to, že som nevedel, ako boli jednotlivé časti zadania ohodnotené, a tak som nevedel, čomu sa mám najviac venovať a mať to ako prioritu. Taktiež som veľa času strávil plnením častí zadania, ktoré neboli až tak veľmi podstatné.

4. Akú skúsenosť ti priniesla účasť na tejto súťaži?

D.CH.: Na tejto súťaži som sa zúčastnila po tretíkrát a vždy si z nej odnesiem veľké množstvo nových zručností a nápadov. Zlepšujem sa hlavne v technických nastaveniach súborov a objavovaní funkcií grafických programov.

J.B.: Okrem červených vyschnutých očí a bolesti chrbta som mal veľmi dobrý pocit po tom, ako som na druhý deň projekt odovzdal. Bol som celkom prekvapený z toho, koľko som toho za tých osem hodín reálne stihol. Rozhodne som sa zároveň aj niečo nové naučil a som rád za túto skúsenosť.

5. Čo by si odporučil/a menej skúseným záujemcom o programovanie? Ako a čím by mohli začať?

D.CH.: Moje motto je „Nebojte sa skočiť do vody, aj keď neviete plávať“, čo by som určite preniesla aj na túto súťaž. Nebojte sa toho, aj keď neviete najlepšie navrhovať dizajn alebo programovať. Ja sama som si pri mojej prvej účasti päť minúť pred začiatkom súťaže nainštalovala nový grafický program a podarilo sa mi v ňom nakresliť logo. Určite by som všetkým odporučila zúčastniť sa tejto súťaže a aj ďalších. Keby som mohla vrátiť čas a prekonať strach, tak sa určite prihlásim aj v prvom ročníku. Začať môžete kedykoľvek pomocou bezplatných online nástrojov, pomocou ktorých si môžete navrhnúť svoj prvý plagát alebo aj naprogramovať hru, stačí len chcieť a nebáť sa.

J.B.: Ja osobne by som im odporučil nevzdávať to hneď na začiatku, pretože z vlastnej skúsenosti viem, aké je to náročné pre niekoho, kto začína. V programovaní je toho veľmi veľa, čomu musí človek porozumieť a naučiť sa. Na začiatok by som odporučil vymyslieť si nejaký jednoduchší projekt, ktorý by im pomohol aj pri ich každodennom živote, pretože keď si to vymyslia oni sami, tak budú mať aj väčšiu motiváciu programovať a zdokonaľovať sa. Ako som už spomínal, rozhodne by to nemali vzdávať pri prvom probléme, ktorý nastane. Programovanie nie je niečo, čo sa naučíte za mesiac alebo dva. Je to niečo, čo sa každým dňom vyvíja, a preto sa pri tom dokážeme každý deň naučiť niečo nové.

Našim súťažiacim ďakujeme a gratulujeme k dosiahnutým úspechom.

Slovenský herný priemysel je rýchlo rozvíjajúce sa odvetvie s vysokými obratmi. Tvorba počítačových a digitálnych hier je mimoriadne atraktívne kreatívne odvetvie s nízkym prahom pre vstup, avšak s vysokou mierou konkurencie na svetovom trhu. Obraty slovenských projektov a firiem dosiahli v roku 2020 56,6 miliónov € a počet nových pracovných pozícií narástol o 30%. Na Slovensku je aktívnych 55 štúdií, ktoré spolu zamestnávajú 762 profesionálov.

Školská súťaž o najlepšiu počítačovú hru je zameraná na tvorbu hier, ktorej cieľom je podporiť a motivovať našich študentov k programovaniu hier pomocou ľubovoľných, nimi zvolených platforiem. Pri tejto práci si žiaci musia naštudovať prácu so zvoleným prostredím a ukázať kreativitu a dizajnérske cítenie.

Tohto roku prebehol už 7. ročník súťaže o najlepšiu počítačovú hru. Po ukončení školskej súťaže každoročne posielame najlepšie hry do súťaže IHRA organizovanej UPJŠ v Košiciach. Je to prehliadka hier v rámci celého Slovenska. Tohto roku bude znovu vyhodnotenie súťaže IHRA v apríli online formou. Držme palce našim žiakom.

Tohtoroční žiaci, ktorí sa zapojili do školskej súťaže:

Šimon Čarný, III.SB s hrou RoboShooter,
Dávid Bunca, IV.SB s hrou Gladius,
Patrik Hrabčák, Filip Čmilňák, IV.SA s hrou JetDrifter,
Erik Novysedlák, Dávid Kacvinský, IV.SA s hrou Jumper
a po dokončení projektu v rámci PČOZ sa pridal aj Slávo Vaľko s hrou Šach.

Každý žiak dostal štyri otázky. Tu sú niektoré odpovede. Dúfam, že vás zaujmú a na druhý rok sa tiež pridáte k súťažiacim.

Čo ťa inšpirovalo vytvoriť hru?

Patrik Hrabčák, Filip Čmilňák: Obaja sme fanúšikmi počítačových hier a vždy nás zaujímal proces, ako takúto hru vytvoriť. Preto sme sa spoločne rozhodli to vyskúšať. Brali sme to ako výzvu a možnosť získať nové vedomosti a skúsenosti.

Šimon Čarný: Inšpirovali ma hlavne hry, ktoré som hrával. Hry ako napríklad Shovel Knight, Cave Story alebo Super Meat Boy. Taktiež to bolo z veľkej časti podmienené neustálym sedením doma počas karantény. Preto som si povedal, že ten čas nejako využijem a vytvorím si novú hru.

Čo ťa inšpirovalo použiť také technológie pri vývoji hry, aké si použil?

Dávid Bunca: Na vývoj hier používam technológiu/engine Unity. Podľa mňa je to najjednoduchší nástroj pre začínajúcich vývojárov hier. Prostredie je jednoduché, kód sa píše v C# (veľmi podobné Jave, to je tiež jeden z dôvodov prečo som si vybral Unity) a vývoj hier je možný 2D aj 3D.

Erik Novysedlák: Poznám niekoľko skvelých nástrojov pre vývoj hier, no Unreal Engine 4 považujem osobne za jedno z najlepších možných riešení pri tvorbe hry, poskytuje typy a rady aj pre začiatočníkov, dostáva pravidelné updaty s novým obsahom a všetko umožňuje zdarma.

Slávo Vaľko: Pri tvorbe mojej hry som používal jazyk C++ a grafické API OpenGL. Už v druhom ročníku som chcel vytvoriť hru, ale nepáčila sa mi práca v hernom engine, ako je napríklad Unity alebo Unreal. Zdali sa mi na moje účely príliš komplikované a chcel som mať kontrolu nad tým, čo robím. Keďže sme sa učili v škole C++, tak som hľadal, ako by som ho mohol použiť, a tým som sa dostal k OpenGL. Ak by som mal porovnať herný engine k OpenGL, tak by to bolo ako porovnávanie už postaveného auta s rozobratým komponentom – v princípe sa dá jazdiť na oboch, ale iba v tom druhom prípade, keď si ho aj sami postavíte, skutočne pochopíte, ako to funguje pod kapotou. Po niekoľkých nešťastných pokusoch som sa teda rozhodol zariskovať a použiť ho v kombinácii s C++ pri tvorbe môjho projektu.

Prečo si si vybral takú tému hry?

Dávid Kacvinský: Jednoducho to bolo prvé, čo mi napadlo. Žáner prišiel prvý a téma sa k tomu len nejako dopasovala.

Patrik Hrabčák, Filip Čmilňák: Témou našej hry je otvorený svet, v ktorom môžete voľne lietať so stíhačkou a vašim hlavným cieľom je zneškodňovať nepriateľov, ktorí na vás útočia. A čo nás teda inšpirovalo k tejto téme? Filip je veľkým fanúšikom lietadiel vo všeobecnosti, zatiaľ čo ja som vždy chcel vyskúšať vytvoriť si hru s veľkým svetom, v ktorom máte pocit voľnosti. Rozhodli sme sa teda spojiť naše záľuby, následne vznikol nápad o leteckej hre v otvorenom svete.

Slávo Vaľko: Chcel som vytvoriť niečo, čo by nebolo ani príliš ľahké ani ťažké, muselo by to byť aj niečo zmysluplné a nechcelo sa mi uvažovať nad originálnym nápadom. Počas tvorby projektu a testovania prostredia som sa teda rozhodol spraviť šach, keďže jeho pravidlá poznám a vedel som si predstaviť, že som schopný túto hru dokončiť.

Chceš sa aj naďalej venovať tvorbe hier?

Šimon Čarný: Určite áno, za tých pár rokov, čo sa tomuto hobby venujem som vytvoril asi 6 hier a určite s tým nechcem v blízkej budúcnosti prestať.

Dávid Bunca: Vývoj hier ma baví. Živiť sa tým by bol môj malý splnený sen, no musím ešte získať veľmi veľa zručností a  vedomostí. Môj plán po skončení strednej školy je ísť na vysokú školu a popritom si nájsť prácu/brigádu vo firme ako aplikačný developer.

Patrik Hrabčák: Práca na tejto hre bola zaujímavá skúsenosť, v ktorej som sa naučil mnoho nových vecí. Taktiež som ale zistil, že tvorba hry nie je vôbec jednoduchá a vyžaduje si to mnoho času a občas aj frustrácie. Mojou hlavnou úlohou na tejto hre bol hlavne dizajn a modelovanie samotnej mapy. V konečnom dôsledku som si vytváranie tejto hry užil a vedel by som si predstaviť sa tomuto venovať aj naďalej.

Filip Čmilňák: Taktiež som sa počas práce naučil mnoho nového, aj keď ma to niekedy stálo veľa energie. Moja úloha na projekte bola hlavne technická časť, to znamená logika samotnej hry, ovládanie stíhačky a podobne. No prácu na projekte som si užil a bavilo ma riešiť rôzne problémy a komplikácie. Rozhodne by som sa teda chcel venovať tvorbe hier aj v budúcnosti.

Erik Novysedlák: Tento smer ma rozhodne zaujal a dokážem si predstaviť, že so správnym tímom by som sa dokázal tvorbe hier venovať aj naďalej.

Dávid Kacvinský: Určite áno. Už teraz mám nápady na ďalšie hry, ktoré sa mi snáď raz podarí uskutočniť.

Pandémia SARS COVID-19, ktorá trvá už takmer rok, je skúškou pre všetky sociálne skupiny. Spoločne sú prijímané administratívne opatrenia na minimalizáciu šírenia vírusu medzi obyvateľmi nielen  na medzinárodnej, ale i štátnej či regionálnej úrovni.

V krajinách V4 vzniklo mnoho rôznych iniciatív, ktoré vyhodnocoval  projektový tím SPŠ elektrotechnickej v Prešove v rámci projektu Public4MSME – Model zdieľania ekonomiky ako zdroj nástroja pre mikro, malé a stredné firmy počas reštartu COVID-19, ktorý je podporovaný  Medzinárodným vyšehradským fondom.

To, čo predstavuje ochranný mechanizmus pre občanov, je súčasne zdrojom problémov a výziev pre mnohé mikropodniky, malé a stredné podniky. Zatiaľ čo predchádzajúce skúsenosti sa menia v podobe práce na „home office“, štúdium na  dištančné vyučovanie a  v spoločnosti sa realizujú sanitárne obmedzenia alebo nútená karanténa,  potom  malé firmy skutočne zápasia s recesiou ekonomiky. Výsledkom sú problémy týkajúce sa finančnej likvidity, zvyšovania nákladov, prepúšťania a v extrémnych prípadoch aj zatváranie spoločností. V miestnom prostredí takéto  situácie zhoršujú sociálne cítenie, ovplyvňujú náladu verejnosti, zvyšujú nezamestnanosť, dochádza  k stupňovaniu  finančnej záťaže verejnej sféry a znižovaniu  daňových  príjmov,  čo vytvára ďalšie prekážky rozvoja, ako je napríklad  nedostatok investícií, deficit v rozpočte, prepúšťanie vo verejnej sfére. Priamy účinok obmedzení na podnikanie je vysoký a má silný vplyv na život miestnych firiem, pričom ekonomická recesia často natrvalo mení miestnu realitu.

Od začiatku pandémie COVID-19 je podpora podnikania jednou z hlavných tém  v celej Európe, ktorej spoločným úsilím je znížiť dopad následkov uzavretia spoločnosti. „Lock down“  znamená obmedzenie v podnikaní, ale to, bohužiaľ, nerieši významné problémy lokálnej ekonomiky. Reakciou miestnych verejných inštitúcií na súčasnú situáciu bolo zavedenie modelu ekonomiky zdieľania so zameraním na malé podniky. Po roku reality pandémie sme zažili veľa zaujímavých a neobvyklých reakcií miestnej samosprávy.

Výnimky z poplatkov za prenajatý verejný priestor alebo stabilizácia či zníženie  miestnych daní boli prvými nástrojmi, ktoré mestá aplikovali  v spoločnosti - často to bola prvá pomoc, ktorú dostali od verejnej sféry. Obmedzenie pohybu občanov a obmedzenie počtu zákazníkov vyvolali miestne iniciatívy súvisiace s otvorením obchodných obmedzení,  rozdávaním rúšok, dezinfekčných prostriedkov alebo organizovaním mechanizmov verejného objednávania.

Slogan „ Buy Locally - Kupujte lokálne” sa stal dobre premysleným nástrojom na podporu miestnych maloobchodníkov v mnohých mestách krajín Vyšehradskej štvorky. Je dobré poukázať na rôzne  iniciatívy, kedy  malé firmy  hľadali a našli  nové cesty predaja svojich výrobkov (napr. v Poľsku, keď miestne úrady v čase uzavretia cintorínov sa podujali vykúpiť od miestnych výrobcov všetky chryzantémy a vyzdobili nimi verejné priestranstvá).

Špecifickosť miest, možnosti verejných inštitúcií i vynaliezavosť miestnych orgánov vyústili do mnohých iniciatív. Tím projektu Public4MSME v posledných mesiacoch  mapoval účasť verejnej sféry na podporu malých podnikov v regióne.

V procese zberu údajov bolo zhromaždených viac ako 150 rôznych iniciatív a nástrojov zameraných na podporu firiem v  mestách na Slovensku, Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku a Moldavsku.

Projekt bol zameraný na zdieľanie poznatkov a hľadanie osvedčených postupov, ktoré by bolo  možné implementovať s ostatnými partnermi. Preto bol každý nástroj  overený v kontexte vybraných formálnych kritérií  a v kontexte cezhraničnej mobility. Následne bol vytvorený katalóg 30 osvedčených postupov za pomoci inteligentných IT nástrojov,  čo predstavuje  súbor praktických pokynov pre verejné inštitúcie a mestá v spracovanom modeli ekonomiky zdieľania, ktorý môžu využiť počas recesie reagujúc tak na súčasné potreby spoločnosti.

V prípade Slovenska definíciu osvedčených postupov realizovala  SPŠE, ktorá je partnerom konzorcia realizujúceho projekt.

Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove patrí k dominantným stredným školám na východnom Slovensku. Podľa hodnotenia INEKO sa v roku 2020 škola umiestnila na prvom mieste v rebríčku hodnotenia odborných škôl v rámci Slovenska. V súčasnosti ponúka tieto odbory: elektrotechnika a informačné a sieťové technológie. Spolupracuje s rôznymi profesijnými zoskupeniami a mnohými firmami v oblasti IT a elektrotechniky, a tak sa dalo predpokladať, že sa zapojí aj do pomoci podnikateľskému prostrediu v súčasnej pandemickej situácii.

Uskutočnilo sa veľa stretnutí so samosprávou a verejnými inštitúciami, ako sú univerzity, základné a stredné a školy. V  rámci nich  sa analyzovalo podnikateľské prostredie a hľadali sa spôsoby, ako tieto inštitúcie môžu pomôcť podnikateľskému sektoru.  Katalóg obsahuje jedno vybrané mesto z Prešovského regiónu, a to Prešov. Iniciatíva našej školy pomôcť malej firme pri rozbehu online kurzov a tiež iniciatívy Regionálneho podnikateľského informačného centra, hlavne mikropôžičkový program a podnikateľský inkubátor,  sú z pohľadu projektových partnerov v  čase pandémie ukážkovým príkladom dobrej pomoci podnikateľskému prostrediu.

Čas recesie je a bude pre miestnu podnikateľskú sféru ťažkou skúškou. Je to obdobie, kedy sa viac upozorňuje na úlohu verejných inštitúcií. Keď máme k dispozícii verejné a štátne  zdroje, je možné vytvoriť priaznivé podmienky pre fungovanie firiem, ktoré existujú v miestnom prostredí. Skúsenosti s projektom potvrdzujú, že je to skutočne tak. Je potrebné dúfať, že rozsah tejto podpory bude ešte väčší – a to  je účelom projektu Public4MSME.

Informácie o projekte sú dostupné na webovej stránke www.public4sme.eu a https://spse-po.sk/clanok/823/informacia-o-projekte-public4msme.

Realizátori projektu vyjadrujú poďakovanie všetkým inštitúciám z Prešovského regiónu, ktorých znalosti a záujem o projekt prispeli k príprave podkladov.

Pozývame vás, aby ste sa oboznámili s katalógom osvedčených postupov, ktorý je k dispozícii na webovej stránke projektu (vzhľadom na medzinárodný charakter projektu sú materiály pripravené v anglickom jazyku).

Projekt je spolufinancovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom Vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním Medzinárodného fondu je rozvíjať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.

ŠKOLSKÉ KOLO SOČ NA SPŠE PREŠOV 2. 3. - 4. 3. 2021

Aj v tomto školskom roku bola organizovaná súťaž SOČ (stredoškolská odborná činnosť), počas ktorej sa mohli študenti pochváliť výsledkami svojej mnohohodinovej práce.

V tomto školskom roku sa mohli študenti zapojiť do 17 rôznych súťažných odborov. Túto možnosť využilo 14 študentov, ktorí prihlásili do súťaže 10 prác.

Študenti sa umiestnili v jednotlivých súťažných odboroch nasledovne:

Súťažný odbor: 1 Problematika voľného času

Súťažný odbor: 2 – Matematika, fyzika a štatistika

Súťažný odbor: 11 Informatika

Súťažný odbor: 12 Elektronika, hardware a mechatronika

Súťažný odbor: 14 Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie

Súťažný odbor: 15 Ekonomika a riadenie