Chcem, aby moje produkty zmenili svet k lepšiemu
V tomto vydaní mesačníka Newsletter uverejňujeme druhú časť rozhovoru s Ing. Radoslavom Danilákom, PhD., ktorý je výnimočným a živým príkladom toho, ako sa dá svojimi schopnosťami, talentom a tvrdou prácou získať rešpekt a uznanie v cudzej krajine. Ing. Radoslav Danilák, PhD., prezrádza v rozhovore viac o sebe a svojej práci, i spomienkach na SPŠE.
- Zháňate do nového projektu vždy nových spolupracovníkov, alebo vsadíte na overený a stabilný tím?
V každej mojej spoločnosti sú jadrom ľudia, ktorí pôsobili aj v mojich predchádzajúcich firmách. Sme zohratý tím. Za tým, aby vás zamestnanci nasledovali doslova až na kraj sveta, stojí jednoduchá vec. Férové správanie, rešpekt a ponúknuť príležitosť.
- Pomohla Vám v biznise aj kuriózna situácia či náhoda?
Možno to vyznie zvláštne, ale šťastie v biznise je dôležitý faktor. Aby ste uspeli, je potrebné ho mať na svojej strane. Platí však, že šťastie praje len pripraveným, ktorí sa ťažkou prácou dostali do správnej pozície a spoliehať sa naň sa tiež nedá. Uvediem príklad šťastnej náhody: spolupracovali sme s jedným manažérom z Toshiby, s ktorým sme sa vzájomne veľmi rešpektovali. Postupne sa prepracoval až na pozíciu prezidenta Toshiby v Japonsku, no a keďže sme sa vzájomne veľmi rešpektovali, pomohlo to biznisu. Toshiba sa totiž stal jedným z najvýznamnejších investorov v mojej firme Skyera.
- Aký je recept na úspech vo svete IT?
Mať najlepšiu technológiu, správať sa nielen k zákazníkom, ale aj ku konkurentom s rešpektom, dať o sebe vedieť cez iných a hovoriť pravdu, nič nezahmlievať. Zavádzanie môže niektorým krátkodobo pomôcť, ale dlhodobo vždy vedie k strate dôvery s veľmi negatívnymi následkami.
- Ako sa bude vyvíjať oblasť IT, v ktorej sekcii sa tu oplatí venovať?
Kľúčovou je oblasť umelej inteligencie a robotiky. Po tomto nasledujú web-služby rôzneho druhu.
- Umelci potrebujú pre svoju tvorbu inšpiráciu. Čo inšpiruje Vás?
Mojou inšpiráciou sú ľudia, ich osud a to, čo vo svojom živote nielen dokázali, ale aj čo odovzdali spoločnosti.
- O čom snívate teraz?
O tom, že produkt mojej novej firmy Tachyum zmení svet k lepšiemu. Že sa v budúcnosti pozitívnym spôsobom dotkne väčšiny ľudí na svete.
- A o čom ste snívali v tínedžerskom veku?
Svoj sen aktuálne prežívam. Sníval som totiž o tom, že raz budem pôsobiť vo firme ako je Tachyum. Nebol to sen len v tínedžerskom veku, ale dlhodobo. Nemohol som sa mu však venovať, lebo častokrát som musel riešiť niečo iné s vyššou prioritou. Ten správny čas však konečne nastal.
- Máte aj nesplnené sny a túžby?
Samozrejme, mám. Veď keby sa všetky túžby splnili, nemuseli by sme sa už snažiť a tak prežívať dosiahnuté šťastie. Máločo sa vyrovná pocitu, keď ste po tvrdej práci získali to, na čom ste dreli.
- Chýba Vám niečo zo Slovenska?
Áno, chýbajú mi úprimní ľudia so zdravým, sedliackym rozumom. Našťastie, tu v Spojených štátoch mám spolužiakov.
- Čomu sa venujete vo voľnom čase, ak ho teda vôbec máte?
Keď mám voľno, rád ho trávim čítaním knihy, vychádzkami do prírody s mojimi blízkymi, venujem sa tiež streľbe.
- Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
Pracovný deň mi začína pred siedmou hodinou. Pri raňajkách si prečítam správy zo sveta, ako aj technológií. Potom sa venujem tomu, čo som už večer kvôli únave nedokončil. Zväčša doobeda vybavujem veci, ktoré nepočkajú. Obedy sú zväčša pracovné – buď mám biznis obed, alebo obed so zamestnancami, alebo aj míting. Po obede sa až do večere venujem najmä strategickým a zložitejším veciam. Večeru vo firme poskytujeme obvykle zadarmo, častokrát som tu, aby som sa mohol porozprávať so svojím tímom. Po jedle doťahujem veci, na ktoré nebol čas počas dňa. A večer zaspávam pri čítaní technických článkov či s knihou v ruke. Spať idem po polnoci.
- Myslíte si, že pracujete viac ako iní?
Áno, určite áno. Normálne pracujem 70 hodín týždenne, ale pár mesiacov pred finišom projektu je to už vyše 100 hodín do týždňa. Je to veľká záťaž, ale manažment musí ísť príkladom. Pamätám si veľa nocí, keď som ako CEO bol ešte o 3.00 h. ráno s inžiniermi v laboratóriu.
- Študovali ste na SPŠE, maturovali ste zhruba pred 30 rokmi. Pamätáte si ešte mená svojich profesorov a predmety, ktoré Vás učili?
Samozrejme. Jeden z profesorov, RNDr. Rastislav Vrškový, ma naučil, ako pristupovať k problémom a riešiť ich. Bohužiaľ, už nie je medzi nami. Ďakujem tiež mojej triednej profesorke Mgr. Viere Hoffmannovej, ktorá mi vytvorila priestor na to, aby som sa mohol venovať svojim záujmom.
- Spomeniete si na zábavné stredoškolské príbehy?
Ale áno. Doteraz, keď si na to spomeniem, sa smejem na mojom spolužiakovi, ktorý sa snažil potajme jesť počas hodiny. No dal si ruku pod sánku, takže mu hlava nadskakovala (smiech).
- Ktoré kompetencie a zručnosti ste počas štúdia na SPŠE získali a ktoré Vám pomohli v budovaní kariéry?
Praktické myslenie. A tiež heslo, že „pokiaľ je výsledok neistý, učiňte pokus“. SPŠE mi umožnila experimentovať s hardvérom. Bola to odvaha nechať sa vŕtať študentom v 50-tisíc korunovom SM 50/50 minipočítači, ktorý sme mohli aj zničiť.
- Do akej miery Vám štúdium na SPŠE pomohlo vo vzdelávaní, vedeckej práci a podnikaní?
Značne. Na SPŠE som dostal možnosť experimentovať. Veď ako sa hovorí, skúsenosť je priamoúmerná škode, čo sa napácha. Znie to ako vtip, ale je na tom niečo pravdy. Pokiaľ chcete jedného dňa stáť na čele vlastnej firmy, je dôležité už počas strednej školy na niečom robiť (ideálne v oblasti, v ktorej chcete pôsobiť) a dosahovať výsledky. SPŠE prostredie bolo unikátne, lebo vyprodukovalo mnoho absolventov, na ktorých bolo celé Československo právom hrdé. Hovorím napríklad o Jánovi Lužnom, ktorý reprezentoval Československo na olympiádach, nebol však jediný úspešný absolvent SPŠE.
- Aké znalosti a zručnosti by mal mať absolvent našej školy, ak by sa chcel uplatniť vo svete biznisu?
Špičkový človek sa musí vedieť sám motivovať a mať „ťah na bránku“. A je úplne jedno, v akej oblasti chce pôsobiť. Potom sú tu veci, ktoré sa odlišujú od oblasti, v ktorej chce pôsobiť. Ak sa chce uplatniť vo vede a vývoji, musí mať intelektuálnu výhodu, akúsi vnútornú silu, čo ženie jeho zvedavosť. Musí chcieť byť najlepší a musí mať dobré schopnosti riešiť problémy. Ak chce byť manažér, potrebuje iné zručnosti. Tu je kľúčová psychológia. Musí vedieť, ako správne motivovať ľudí.
- Ako teda motivovať ľudí?
V biznise sa stretnete s tromi skupinami ľudí. Takzvaných A+ hráčov posúva vpred výzva, fakt, že dokáže zvládnuť náročný problém, chcú docieliť najlepšie riešenie. Ľudí, ktorí chcú ovládať iných, motivuje status, právomoci a finančné ohodnotenie. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sa zaujímajú o iných ľudí. Podnecuje ich, keď môžu pomáhať.
- Čo motivuje biznismena?
Takýto človek musí byť samostatný a musí sa vedieť sám motivovať. Určite musí byť expert v oblasti, v ktorej podniká a mal by byť aj psychológom. Bez chápania ľudí a toho, čo ich ženie vpred, by mal ťažkosti uzavrieť dohody a zmluvy. Takýto človek musí byť špička v každej oblasti. Musí tiež vedieť znášať neúspechy a ťažké situácie – lebo aj tie nastanú.
- Čo ovplyvnilo Vaše rozhodovanie o tom, čo budete v živote robiť?
Bolo to samoštúdium počas strednej školy, keďže oblasť, v ktorej dnes pôsobím, bola zhruba pred 30 rokmi na začiatku. Aj preto som nechcel ísť na gymnázium, ale na SPŠE. Dnes som rád, že vyvíjam produkty, ktoré ľuďom prinášajú vysokú hodnotu.
- Do akej miery boli prírodovedné predmety dôležité pre Vaše štúdium na vysokej škole, ako aj v ďalšom profesionálnom živote?
Prírodovedné predmety boli, sú a stále budú kľúčové. Tu, v Spojených štátoch, sa to na stredných školách, ale aj na priemerných vysokých školách, čoraz viac zanedbáva. Z tohto dôvodu začína Amerika zaostávať v kvalite školstva za svetom. Ale opakujem, hovorím o stredných školách a priemerných vysokých školách, nie renomovaných amerických univerzitách. Ešte prezradím, že najlepších inžinierov, ktorí so mnou robili v predchádzajúcich spoločnostiach, som mal zo Slovenska, Česka, Číny, Ruska, a len z troch či štyroch univerzít z USA.
- Podnietili vyučujúci SPŠE Váš záujem o študijný odbor na vysokej škole alebo ste sa vybrali vlastnou cestou na základe iných rozhodnutí a okolností?
Vybral som si sám. Už keď som išiel na strednú školu, tak som vedel, že budem pokračovať v štúdiu a aj to, kde budem v štúdiu pokračovať.
- Mali ste vzor? Niekoho, kto zásadným spôsobom ovplyvnil Váš život a kariéru?
Bol to môj otec. Ako vysokoškolský profesor bol rozhľadený a rozvážny. Nezabudnem tiež na pána profesora Rastislava Vrškového zo SPŠE. Doteraz spomínam a obdivujem jeho vášeň, radosť z dobrej roboty a úprimnosť. Na to sa nedá zabudnúť. Ovplyvnil ma tiež Jensen Huang, zakladateľ a CEO spoločnosti nVidia. Je doslova legendárny svojou úprimnosťou a tým, ako vedel vyjednávať s ľuďmi bez ohľadu na titul či status. Keďže je fakt, že zakladateľ firmy určuje jej smerovanie a kultúru, tak to, akým spôsobom som do svojich firiem vyberal ľudí a budoval firemnú kultúru, je podobné tomu, čo som sa naučil pri Jensenovi. Od nVidia sa je čo učiť.
- Do akých vzdelávacích projektov by sa mali študenti zapájať?
To je veľmi individuálne, ale určite do takých, kde sa dosahuje praktický výsledok a ktoré ich bavia. Ak ich projekty nebudú baviť, je to pre študentov zväčša stratený čas, keďže si vzdelávací projekt len odsedia. Študent by si mal vybrať vzdelávací projekt aj podľa toho, do akej skupiny ľudí sa radí – čo som už spomínal vyššie. Teda či je to takzvaný A+ hráč, alebo rád ovláda iných ľudí, či mu skôr ide o pomoc.
- Akých ľudí je dobré mať v spoločnosti?
V akejkoľvek firme je dobré mať mix týchto ľudí, ktorí by mali byť v správnych pozíciách.
- Čo poradíte našim študentom – maturantom pri výbere vysokej školy, alebo pri štarte ich kariéry z vlastnej skúsenosti?
Ak ste sa pre niečo nadchli, nasledujte to. Ľudia, ktorí majú svoju misiu a cieľ, vždy dosiahnu viac ako tí, čo toto nemajú. Pokiaľ nemáte preferenciu, zamerajte sa skôr na univerzálnejšiu vysokú školu. A nechajte si tiež poradiť od ľudí, ktorí vás dobre poznajú.
- Boli by ste ochotný mentorovať niekoľkých študentov našej školy? Aké podmienky by museli spĺňať?
Samozrejme, veľmi rád. Musia byť šikovní a chcieť pôsobiť v oblasti, v ktorej mám znalosti. Musia byť zapálení pre vec a vedieť sa motivovať. Mentorom som už bol. Viedol som tých najlepších študentov z Číny, dnes majú všetci vlastné firmy tu, v Spojených štátoch.
- Ak by ste boli riaditeľom našej školy so zameraním na elektrotechniku, IT a manažment firemných procesov, ktoré predmety by sa povinne vyučovali?
Riaditelia a učitelia sú odborníci, ktorí z praxe najlepšie vedia, čo by sa malo vyučovať a v akej miere. Z praxe však viem, že je veľmi dôležité ovládať aspoň základy psychológie, vedieť čítať v ľuďoch a rýchlo zistiť, čo ich motivuje. Trénovať by sa mali aj prezentačné a komunikačné zručnosti, študentov by tiež mohol baviť vývoj – základy digitálneho návrhu. Lebo vytvoriť niečo, čo funguje, je fascinujúce. V kariére by im mohol byť taktiež osožný predmet základy manažmentu a projektového manažmentu.
Pre absolventov, no nielen, je ťažké prejsť pracovnými pohovormi. V tomto im viem pomôcť – viem totiž popísať, na základe čoho špičkové firmy prijímajú ľudí do zamestnania. Sám som robil pracovné pohovory s vyše 2-tisíckami potenciálnych pracovníkov, do zamestnania som prijal približne 200. Z toho vyplýva, že v mojich firmách sme nakoniec najali len zhruba 10 percent ľudí. Študentom viem popísať, ako beží proces a aké sú kritériá.
- Ako teda prebieha výber?
Najskôr si prečítate životopis kandidáta, ktorý pripraví personálny manažér. Pokiaľ je zamestnanec absolvent, alebo každým rokom mení firmu, jeho CV ide, bohužiaľ, na spodok uchádzačov. Keď kandidát prejde prvým krokom, nasleduje telefonický rozhovor. Zistíme, či nenafúkol svoj životopis. Ak tak spravil, jeho CV sa vyradzuje, pričom, mimochodom, ide asi o štvrtinu uchádzačov z celkového počtu. Pokiaľ kandidát týmto kolom prejde, dostane úlohu – vyriešiť problém, pričom sa s ním o tom bavia traja až štyria zamestnanci firmy. Ak čo i len jeden s uchádzačom nesúhlasí a uvedie vážny dôvod prečo, je vylúčený z pohovorov a pracovnú ponuku nedostane. Ak kandidát prejde všetkými týmito kolami, ide na pohovor ku mne. Riadim sa zásadou, že každý CEO firmy, ktorá má do 300 zamestnancov, by mal poznať svojich ľudí. Pokiaľ prejde aj mojím interview, žiadame ešte aspoň o dve či tri referencie od manažérov či spolupracovníkov z predchádzajúcich firiem a tiež výpis z registra trestov. Ak je všetko v poriadku, dostane pracovnú ponuku.
- Do akej miery sú dôležité skúsenosti kandidáta?
Kandidát, ktorý nemá skúsenosti, ale má schopnosti, prejde, lebo takého zamestnanca pošleme na školenie. S kandidátom, ktorý nemá schopnosti, sa už nedá veľa urobiť. Uvediem príklad: raz som do zamestnania na vedúcu programátorskú pozíciu prijal ruského jadrového fyzika. Po dvoch mesiacoch školení bol z neho jeden z najlepších programátorov.
Mať schopnosť riešiť problémy je dôležitejšia ako skúsenosti či dokonca znalosti. Platí totiž, že vyše polovica zamestnancov bude pracovať na pozíciách so znalosťami, ktoré neexistovali počas ich štúdia, a preto sa musia prispôsobiť.
Ďalším dôležitým kritériom je tiež kultúrna zhoda. Prijať zamestnanca, ktorý nezapadne do tímu alebo kultúry firmy, spôsobí všetkým len problémy.
Posledným kritériom sú dosiahnuté výsledky. Raz sme na pozíciu, ktorá si vyžaduje vysokoškolské štúdium, prijali človeka s ukončenou strednou školou. Rozhodli sme sa tak len preto, že sme zistili, akú skvelú prácu odviedol v predchádzajúcom zamestnaní.
Niekedy, keď príde naraz veľmi veľa životopisov, je v prvom kole pohovorov okrem životopisu kritériom aj univerzita. Z prestížnych univerzít dostane ponuku na nové zamestnanie jeden z troch uchádzačov, zo slabých univerzít len 1 z 30. Dobré univerzity si už zväčša vyberajú dobrých študentov pri prijímačkách.
- Aké vízie, poslania, ciele by mala mať naša škola, ktorá pripravuje absolventov hlavne pre štúdium na vysokých školách?
Merateľným cieľom školy je pripravovať absolventov pre štúdium na vysokých školách. Cieľom učiteľov, ktorí vidia učenie ako svoje poslanie a nie iba zamestnanie, by malo byť pripraviť absolventov na úspešný život. To bolo aj krédo profesora Rastislava Vrškového. A ja sa s ním úplne stotožňujem. Základná a stredná škola formuje človeka, to, aký je. Vysoká škola ho zas definuje v tom, čo bude robiť. Všetky školy sú v živote človeka nesmierne dôležité.
- Aké formy a metódy vyučovania sú podľa Vás v súčasnej dobe efektívne a motivujúce?
Také formy, kde sa študent aktívne zapojí. Jednoducho, keď niečo musí urobiť, alebo musí mať výsledok. Dobrým spôsobom sú rôzne súťaže, kde ho motivuje tlak rovesníkov. Dôvodom, prečo je americké školstvo (s výnimkou pár špičkových univerzít) v žalostnom stave, je niekoľko. Jednak sú študenti zavalení projektmi a domácimi úlohami do bodu, kedy nemajú žiaden voľný čas samostatne robiť niečo, čo ich baví. Základné a stredné školy sú podstatne horšie ako na Slovensku. Keby som chodil na strednú školu v USA, nikdy by som nemal čas na experimentovanie a na samoštúdium. Kvôli zlej vzdelanosti musia Spojené štáty importovať veľké množstvo vzdelaných ľudí z iných krajín, aby zaplátalo dieru vo vzdelávaní. Preto sú v Amerike Číňania, Rusi a Európania takí úspešní – aj keď do Spojených štátov odchádzajú ľudia, ktorí potom chýbajú doma. Vidím však veľkú vlnu Číňanov, ktorí sa vracajú späť do vlasti, aby naštartovali biznis a začali si plniť svoj sen. V oblasti hardvéru Čína masívne investuje, a tak napreduje rýchlo dopredu. V USA je tomu presne naopak, tu investície do polovodičov a hardvéru rapídne klesajú. Aj z toho dôvodu predbehli v roku 2016 Číňania USA v super počítačoch, pričom náskok sa každým rokom zvyšuje. Paradoxom je, že to bol Fermi čip, na ktorom som pracoval, čo umožnil Číne obehnúť USA. V roku 2016 síce vtedajší prezident Barack Obama zakázal vývoz Fermi čipov z Ameriky do Číny, ale už bolo neskoro. Spojeným štátom sa už Čínu nepodarilo dobehnúť.
- SPŠE oslavuje tento rok 65. výročie svojho vzniku. Čo by ste jej popriali k narodeninám?
Škole, ktorej som za mnohé vďačný, želám ďalších minimálne 100 rokov kvalitnej a úspešnej práce, akú SPŠE robila doteraz.
Ďakujeme Vám za Váš čas a prajeme veľa tvorivej invencie a radosti z výsledkov Vašej práce.