Slovenský jazyk a literatúra
Väčšina študentov, na základe ankety, hodnotila externú časť maturitnej skúšky – test 2010 ako náročný. Jednotlivé úlohy testu boli z hľadiska štylizácie nejednoznačné, ba až zavádzajúce, texty zložité, dlhé. Mnohí študenti uvádzali, že boli v časovej tiesni. Zadané témy, ktoré boli v rámci druhej časti písomnej maturitnej skúšky, hodnotila časť študentov ako bezproblémové alebo ako priemerné. Žiaci si vyberali všetky štyri témy. Najfrekventovanejšia bola štvrtá téma „Hovoria o mne... /charakteristika/“. Značné množstvo žiakov vyjadrilo sklamanie, že úvaha nebola všeobecne koncipovaná. V ankete žiaci neuviedli žiadne závažnejšie problémy.
Cudzie jazyky - anglický jazyk
Väčšina študentov hodnotila túto časť maturitnej skúšky ako náročnejšiu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
V poradí tretia nahrávka bola dosť náročná. Vyžadovala pozornosť, sústredenie a dobrú slovnú zásobu. Výrazy v zadaní neboli použité v nahrávke.
Gramatická časť: Primerane náročná. Prekvapilo zaradenie nového typu cvičenia – dopĺňanie slov. Chýbalo cvičenie na tvorbu slov, ktoré bolo doteraz každý rok.
Čítanie: Texty boli dlhé, slovná zásoba náročná. Najťažšie aj časovo najnáročnejšie bolo cvičenie na dopĺňanie chýbajúcich viet. Táto časť bola žiakmi najviac kritizovaná.
PFIČ: Téma eseje aj zadanie sa študentom zdalo primerané až ľahké. Viacerí napísali viac slov ako sa od nich žiadalo.
Cudzie jazyky - nemecký jazyk
Študenti neboli prekvapení. Výhrady boli najmä voči veľmi dlhým vetám v časti čítanie. Vety si museli aj niekoľkokrát prečítať, aby pochopili obsah. Strácali tým veľa času.
PFIČ: Téma eseje aj zadanie sa študentom zdalo primerané.
Matematika
Externá časť maturitnej skúšky z matematiky je pre našich študentov dobrovoľná. Napriek tomu je o ňu na našej škole veľký záujem. Aj v tomto školskom roku ju absolvovalo 106 študentov. Prvýkrát si mohli vyskúšať príklady, ktoré sú trochu iné ako na bežných hodinách matematiky. Napriek tomu sa toho po štvorročnej príprave, kde sa učili riešiť úlohy, ale aj hľadať logické súvislosti nebáli. Pre niektorých bude odmenou ich dobrá úspešnosť, ktorá sa udáva na maturitnom vysvedčení. Týmto výsledkom sa preukážu pri uchádzaní sa o prijatie na vysokú školu. Aj druhý ukazovateľ – percentil, ktorým sa žiak porovnáva so všetkými študentmi, ktorí sa testovania zúčastnili, je dobrou motiváciou na zistenie skutočného stavu logického myslenia v matematike.
Niektoré vysoké školy určia kritéria prijatia tak, že stačí dosiahnuť určitú vopred stanovenú percentuálnu úspešnosť na externej časti z matematiky, a študenti nemusia robiť prijímacie pohovory. Preto sa oplatí „zabojovať“ už tu, na pôde školy, a zabezpečiť si budúcnosť.
Mgr. Viktória Poliaková , Mgr. Emília Čulková, RNDr. Daniela Tekeľová