Ešte v minulom školskom roku sa na nás obrátil s prosbou o spoluprácu náš absolvent Ing. Michal Mlynarčík. Ponuka bola veľmi zaujímavá – informačná prednáška na pôde SPŠE v Prešove v rámci celoslovenského prednáškového turné SLOVÁCI v CERNe 2011.

Toto podujatie vzniklo ako odpoveď na výzvu, v ktorej Slovákov pracujúcich v CERNe požiadali o pomoc pri zviditeľnení programov pre študentov v CERNe. Pripravili sériu prednášok na slovenských univerzitách a stredných školách, ktoré majú prispieť k zviditeľneniu CERNu na Slovensku. Zistilo sa, že študenti vnímajú CERN ako miesto vyhradené pre fyzikov a nie ako reálnu príležitosť na získanie skúseností so špičkovými technológiami. Práve tieto názory sa snažili prednášajúci Ing. Michal Mlynarčík, Ing. Juraj Sučík a Ing. Marek Domaracký vyvrátiť na základe svojich vlastných skúseností.

Dňa 10.10.2011 si žiaci štvrtého ročníka našej školy a ďalší záujemcovia vypočuli prednášku o možnostiach stáží študentov technických odborov. Podujatie bolo priamo podporované výborom pre spoluprácu SR-CERN a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Myslím, že nikto z účastníkov svoju účasť na prednáške neoľutoval.

Už ako mladý človek som mal tvorivú myseľ a po skončení základnej školskej dochádzky som si vyberal medzi dráhami kuchára alebo elektrikára. Ak sa na to spätne pozerám, som rád, že som si vybral elektrotechniku, kde tvorivosť a logika nie je nikdy zanedbaná. Štyri roky na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Prešove prebehli ako voda, potrápil som sa na meraní aj matematike, ale tak to musí byť, bez práce nie sú koláče ani maturita. Po jazykovej stránke ma dobre pripravila pani Mgr. Čulková, ktorá zveľadila moje vedomosti zo základnej školy. Zmaturoval som taktiež z anglického jazyka, namiesto matematiky, pred ktorou doteraz prechovávam vážny rešpekt. Po maturite som sa prihlásil na rôzne vysoké školy, medzi ktorými bola aj FVT TUKE, kde ma zobrali aj bez prijímacej skúšky, čomu som nemohol odolať. Dokonca ešte aj na vysokej škole ma matematiku učila pani Mgr. Šariská ako to bolo počas celých štyroch rokov na SPŠE. Po úspešnom promovaní na FVT som sa uchytil v zahraničnej spoločnosti pôsobiacej na Slovensku, kde som pracoval tri roky ako CAD konštruktér. Modeloval som valcovacie stolice a ešte vždy čerpal z poznatkov získaných na hodinách technického kreslenia na SPŠE. Po týchto troch rokoch, keď som sa v práci už naučil všetko, čo sa naučiť dalo, začal som si hľadať zamestnanie niekde inde, kde by som sa mohol ďalej rozvíjať.

Keďže v Prešove veľký výber nebol, tak som oslovil mnoho spoločností po celej anglicky a nemecky hovoriacej Európe. Jedna z mojich aplikácií smerovala aj do CERNu. Nevravím, že som si na nej nechal nejako extra záležať, ani že som jej prikladal väčšiu dôležitosť, ale keďže som mal vždy rád vedu, tak som to skúsil. Vtedy boli iné časy a o CERNe sa na Slovensku a vo svete len tak pošuškávalo, preto som túto možnosť nebral 100% seriózne. Prihlásil som sa na nejaké tri pozície, z ktorých jedna mimoriadne dobre kopírovala môj profesijný profil. Od mojej prvej aplikácie až do nastúpenia do zamestnania ubehlo asi tak pol roka, ale oplatilo sa. Dnes na konci tretieho roka pôsobenia v CERNe neľutujem ani jediný deň strávený nad knihami a výkresmi počas môjho štúdia na Slovensku. A na záver vám môžem dať len dobrú radu: „Majte veľmi vysoké ciele, lebo len s vysokými cieľmi sa aj vysoko dostanete.“

Dňa 12. 10. 2011 sa študenti tretieho ročníka SPŠE zúčastnili 17. ročníka medzinárodného veľtrhu elektrotechniky, elektroniky, energetiky a telekomunikácií, ktorý je nám známy pod názvom ELOSYS. Tento veľtrh sa už každoročne usporadúva v meste Trenčín a orientuje sa na odbornú aj širokú laickú verejnosť. Predstavujú sa tu spoločnosti, ktoré distribuujú elektroniku a počítačové príslušenstvo.

Študenti získali prehľad káblov, vodičov a káblového príslušenstva, zaujali ich aj mnohé novinky o vývojových systémoch pre PLC a automatizácii domácností. Veľké zastúpenie tu mali aj práce študentov vysokých škôl, s ktorými sa mohli študenti bližšie zoznámiť. Úspech zožala elektroformula, zneškodňovač vojenskej munície či malé roboty.

Verím, že študenti využijú takto získané informácie vo svojom štúdiu a pomôže im to aj pri ich ďalšej profesijnej orientácii.

Na túto súťaž postúpili prví traja z našej školskej súťaže, konanej 6.10.2011. Boli to študenti prvého ročníka: Patrik Kužila, Dominik Gula a Dávid Kmec.

Vo štvrtok 13.10.2011 okolo 3 hodiny ráno, sme sa zišli na vlakovej stanici v Prešove. Vlakom sme sa s jedným prestupom v Kysaku dostali do Trenčína. Súťaž sa konala na Strednej odbornej škole, Pod Sokolicami č. 14.

Po registrácii okolo 9. hodiny si chlapci našli miesto, kde si rozložili vlastné náradie a pomôcky. Celkovo na súťaž prišlo 30 študentov z celého Slovenska. Súťaž začala testom.. Patrik Kužila ho napísal s jednou nesprávnou odpoveďou. Po teste nasledovala stavba výrobku zo stavebnice. Bol to digitálny merač frekvencie do 40MHz s jednočipovým procesorom. Plošný spoj už bol pripravený a súťažiaci ho mali osadiť podľa schémy. Najrýchlejšie zo všetkých súťažiacich, ho zostrojil Patrik Kužila. Škoda, že nesprávne osadil LED. Takúto chybu urobili viacerí účastníci z dôvodu nejasného označenia súčiastky. Výrobok napriek tomu fungoval, ale porota im ubrala 25 bodov za funkčnosť. Nebyť tejto chyby, všetci naši traja študenti by mali o 25 bodov viac a premiešalo by sa poradie. Po konštrukcii výrobku sme mali obed v školskej jedálni. Po ňom nasledovala súťaž – prinesený výrobok. V tomto ročníku už nebolo nutné doniesť vlastný výrobok, aby sa súťažiaci mohol zúčastniť TSME. Niektorí mali aj výrobky, ktoré nerobili sami. Niektoré nefungovali, alebo nebolo možné ich vyskúšať. Siedmi ani nedoniesli výrobok. Každý účastník (súťažiaci, doprovod, aj porota) hlasoval a urobil poradie 5 výrobkov, ktoré považoval za najlepšie. Dominik Gula mal 0 bodov, len preto že si sám nedal ani jeden bod na vlastný výrobok. Tak isto mu nedali body ani kamaráti ani ja. Prejavil sa charakter, a bolo jasné, že sme hodnotili iných a sebe sme nedali nič. Napriek tomu, 3. miesto získal s úplne vlastnoručne zhotoveným výrobkom Patrik Kužila. Bol to digitálny merač kapacity, ktorý aj predviedol. Po 15. hodine sme využili voľný vstup na výstavu EloSys. Nasledoval presun mestskou dopravou na okraj Trenčína a pešia túra na chatu v lese. Ubytovanie, večera a vytúžený spánok.

Ráno po raňajkách, pešo presun na zastávku MHD. Príchod na školu a presun výrobkov na výstavisko Expocenter Trenčín. Tam prebehlo vyhodnotenie a predávanie cien. Po ňom ešte ostalo trochu času na prehliadku výstavy EloSys. Presun na neďalekú školu na obed. O 14.40 sme mali rýchlik IC do Kysaku. Ešte jazda do Prešova a odovzdanie chlapcov okolo 19. hodiny rodičom. Po tejto súťaži si účastníci uvedomili čo urobili dobre a čo zle. Určite ich to posunulo vpred a získali skúsenosti do života.

V dňoch 26. a 27. októbra 2011 sa študenti našej školy, prevažne štvrtáci, zúčastnili odbornej exkurzie MGM 2011. V prvý deň sme navštívili televíziu Markíza v Bratislave, kde nás veľmi milo prijali a ukázali nahrávacie štúdiá, kamerové a osvetľovacie zariadenia, strižne, zvukové a obrazové prístroje, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vysielania. Študenti si mohli overiť, že aj v malom priestore sa dajú robiť úžasné veci, a že je to jedna z alternatív, kde sa ako technici môžu uplatniť.

Ďalšou zastávkou bola vodná elektráreň Gabčíkovo. Na vlastné oči sme videli obrovské turbíny poháňajúce rotory generátorov a zariadenia, ktoré sú potrebné pri výrobe elektrickej energie. Výklad technického pracovníka bol veľmi podrobný a pôsobivý.

Druhý deň sme začali v jadrovej elektrárni Mochovce. Najprv nás pomocou filmu uviedli do problematiky výroby a rozvodu jadrovej energie, ako aj spôsoby uloženia jadrového odpadu. Veľký záujem bol aj o maketu jadrového reaktora, ktorá simulovala jeho činnosť. Na záver sme boli na trenažéri velínu, kde sme boli oboznámení so vzdelaním a požiadavkami na rôzne odborné pozície dispečerov.

Koniec nášho putovania uzavrela prehliadka banských štôlní v Banskej Štiavnici. Obliekli sme si odev baníkov, „nafasovali“ sme lampy a za pomoci výborného sprievodcu sme nafárali do štôlne sv. Ondreja. Bola to prehliadka banských prác, nástrojov a ťažkých podmienok baníkov pri ťažbe zlata a striebra. Domov sme sa vrátili v neskorých hodinách, ale v dobrej nálade, plní zážitkov a poznatkov.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že srdce nášho bývalého kolegu Ing. Filipa Štofanika vo veku 72 rokov dňa 19. októbra navždy dotĺklo.

Pracoval na našej škole v rokoch 1973 – 2003 ako učiteľ odborných predmetov, zameraných najmä na slaboprúd. Stal sa pedagógom po dlhých rokoch aktívnej práce v Tesle Rožnov. Medzi študentmi aj kolegami bol známy obrovskou pracovnou energiou, ktorá mu pomáhala zdolávať vždy nové a nové výzvy v pracovnom i súkromnom živote. Bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o budovanie prvých odborných učební a laboratórií na SPŠE v Prešove.

Jeho pedagogickú prácu sprevádzali nekonvenčné metódy vyučovania a schopnosť nadviazať so študentmi mimoriadny ľudský kontakt. Bol liberálny a možno až veľmi zhovievavý. Medzi sebou ho študenti volali FILIP, ale nemysleli tým nič zlé. Iba cítili, že je jedným z nich, aj keď je trochu starší. Celé generácie absolventov na svojich stretnutiach spomínali: „Pamätáš, keď Filip ...“.

Ochotne rozdával študentom aj kolegom odborné skúsenosti a rady cez vyučovanie i v krúžkoch.

Tridsať rokov pôsobenia Ing. Štofanika na škole sa nezabudnuteľne zapísalo do pamäte všetkých nás, ktorí ho poznali.

5. 10 sme navštívili v DJZ dobovo aktualizovanú podobu známej Shakespearovej hry „Sen noci svätojánskej“. Tento luxus sme si mohli dopriať preto, že desiatim žiakom sa zvýšili kultúrne poukazy. Hra o večnej téme lásky, prekážkach, neprajnosti a jej konečnom víťazstve napriek neprajnosti sveta i víl sa stala v civilnom prostredí dnešnej telocvične bližšou aj nezvyknutému uchu technikov z našej školy.

6.10. sme reagovali na tradičnú ponuku podujatí v planetáriu ku Svetovému kozmickému týždňu. Tohto roku nás prekvapili aj zaujímavou výstavu troch prešovských výtvarníkov, ktorí prezentovali svoje nevšedné vízie kozmického priestoru.

11.10. bolo v priestoroch školskej jedálne 33 prvákov pasovaných do cechu elektrikárskeho. Musíme pochváliť štvrtákov, že sa tejto úlohy zhostili s veľkou radosťou a hravosťou. Pripravili veľa nových a zaujímavých aktivít a program odmoderovali vtipne a sebaisto. Imatrikulácii dodalo potrebnú iskru 12 prítomných dievčat z partnerskej ZŠ podnikania, ktoré nebolo treba dvakrát pozývať do tanca. Hneď v prvej aktivite preverili bábovkovú generáciu prvákov zdvihmi na hrazde. Už prvý adept Matej Janický zabodoval ôsmimi predpísanými zdvihmi, ale po ňom to už nikto zopakovať nedokázal. Pre našich milých prvákov to bol určite nezabudnuteľný deň.

12. 10. Navštívilo dvanásť žiakov predstavenie na malej scéne DAD Jekaterina Ivanovna. Najmä výkon hlavnej protagonistky v úlohe dvakrát ovdovelej ženy v ťažkej sociálnej situácii zanechal na našich žiakoch hlboký dojem.

17. 10. sa vybraní žiaci zúčastnili turnaja v nohejbale na Volgogaradskej ulici. Tentoraz – po sérii predchádzajúcich úspechov, sme nezvíťazili.

19. 10. Prebehli v našom ŠI aktivity súvisiace so zdravým životným štýlom. Informácií na túto tému vzhľadom na neuspokojivý stav zdravia mladej populácie nie je nikdy dosť. Mnohí sa málo hýbu, jedia veľa nezdravých jedál a veľa hodín trávia pasívnym vysedávaním pri počítači. Interaktívna beseda vždy obohatí obe strany a najlepšou odmenou pre nás sú prázdne stoly po ochutnaní, pre nich síce nezvyčajných, ale chutných jedál. Za domácu úlohu dostali v tejto súvislosti vyhľadať zloženie dnes predávaných lahôdkových párkov, ktorých je v našom ŠI vždy plná chladnička.

27. 10. 2011 pripravil PSK bohatý kultúrny program v súvislosti s 10. výročím svojho vzniku. Keďže žiaci odchádzali domov už vo štvrtok, aby si uctili Pamiatku zosnulých, zastavili sa mnohí v priebehu dňa len v rámci voľných hodín v priestoroch úradu PSK. Viacerí žiaci si posunuli odchod domov na neskoršiu hodinu. Po schodoch sme poznávali poschodia, najkrajšie voňalo druhé – tradičnými chuťami kuchyne nášho kraja a poľahky sme vybehli aj na piate, kde sa prezentovali školy a v rámci nich aj náš tancujúci inteligent robot Pinkie. Záujem o toto podujatie bol mimoriadny a veľkorysé priestory vestibulu praskali vo švíkoch.

VYHODNOTENIE 1. ROČNÍKA

1. miesto	I.A- v ich najbohatšej zbierke treba oceniť aj originalitu a aranžérske schopnosti
2. miesto	I.B, I.C, I.SA, I.SB, I.F - za prvými zaostali veľmi málo, po prvýkrát reprezentovali na tejto akcii ukážkovo a tak ako prví zaslúžia veľkú pochvalu
3. miesto	neudelili sme

VYHODNOTENIE 2. ROČNÍKA

1. miesto	neudelili sme vzhľadom na úroveň ostatných ročníkov
2. miesto	II.SA - s množstvom nestačili na prvé miesto, ale ukázali svoje originálne aranžérske schopnosti
3. miesto	II.B, II.F – čo nezachránili množstvom, snažili sa obhájiť aranžovaním
4. miesto	II.A – aj snaha sa cení
5. miesto	II.SB – asi na našu výstavu zabudli

VYHODNOTENIE 3. ROČNÍKA

1. miesto	III.F - ich zbierka bola bohatá na rôznorodosť a zaujala originalitou pri aranžovaní
2. miesto	III.A, III.B, III.C – s množstvom zaostávali za prvými veľmi málo, ich zbierky boli originálne naaranžované
3. miesto	neudelili sme

VYHODNOTENIE 4. ROČNÍKA

Štvrtákom chceme udeliť osobitnú pochvalu už len za účasť,napriek tomu, že tých povinností majú najviac, reprezentovali veľmi pekne.
1. miesto	IV.C, IV.D – ich zbierky boli rovnako bohaté na množstvo, ale rôzne na pestrosť a rôznorodosť, originálne prezentované
2. miesto	IV.F- množstvo dokázali kompenzovať úpravou a dekoráciami
3. miesto	neudelili sme
Triedam IV.A a IV.B ďakujeme za účasť, na ocenenie to nestačilo.

Triedy na prvých miestach sme odmenili tortou, tie ostatné inými sladkosťami.

Prečo práve sladké? Aby im každá chuť na sladké pripomenula aj ovocie.

Všetkým ďakujeme za účasť.

Branné cvičenie

Tretí týždeň po začiatku školského roka sme sa dozvedeli, že ideme na branné cvičenie. Tešili sme sa, že sa nebudeme učiť. Keď sme sa v stredu ráno zobudili, uvideli sme zamračenú oblohu a s ňou predzvesť zlého počasia. No vedenie školy rozhodlo, že to riskneme, a tak sme šli. Vyšli sme z Prešova a dostali sme sa na prašnú cestu smerujúcu do lesa. Išli sme asi hodinu kým sme sa dostali na vrchol kopca, z ktorého sme zišli priamo k cieľu našej cesty, „Kvašnej vode“. Bol tam prameň minerálnej vody, ktorá bola trochu viac kyslá. Oddýchli sme si, napili sa vody, zasmiali sa a šli späť. Nakoniec sa počasie vydarilo a my sme mali za sebou peknú a príjemnú túru.

Chceš byť vrtký, cibriť um?
Navštív nové lanové centrum !

Keď nám naša pani triedna učiteľka povedala, že nás čakajú spoločné akcie, tak ani jeden z nás si nemyslel, že začneme v októbri práve takouto. Keď sa pýtala, kto pôjde, ochotne som zdvihol ruku, po mne sa pridalo ešte pár mojich kamarátov. Prv nás bolo sedem, ale potom sa pridali ďalší a ďalší. Po škole sme prišli na miesto stretnutia na Sídlisku III a začali sme pracovať z plných síl. Celé dve hodiny sme upravovali „Lezecký Park“. Táto akcia nás ako kolektív utužila, mali sme čas spolu niečo urobiť, zlepšiť. Sme radi, že sme sa toho zúčastnili pomohli sme sebe aj mestu.

Stanislav Sinai, I. SB

Sauna a masáž

Prišli prvé chladné dni. Preto sme sa rozhodli, že pomôžeme telu udržať sa v pohode a tým prispejeme aj k pohode nášho myslenia pred náročným tretím ročníkom. Saunu a masáž sme si užili. Určite si to zopakujeme. Mgr. Vladimír Hudáček

Poker v IV.C

Sme štvrtáci. Máme posledný rok na to, aby sme objavili, čo sme ani sami o sebe nevedeli. V jednu stredu popoludní pri Pokri sme sa snažili zistiť, kto z nás je najlepší v pretvárkach, kto dokáže udržať kamennú tvár , či má na ruke karty vynikajúce, alebo nič. Pravidlá tejto hry vedelo iba pár z nás. Aby sme to mali pod kontrolou, pozvali sme si odborníka na hru. Ten aj nováčikom vysvetlil pravidlá, korigoval priebeh hry, počítanie a presúvanie žetónov smerom k víťazovi. Hralo sa zo začiatku pri dvoch stoloch, postupne sa hráči zredukovali k jednému, až kým nebol jasný víťaz. Stal sa ním Tomáš Hučko. Kiežby sa mu takto darilo aj na hodinách. Bolo to zaujímavé popoludnie. Mnohí prejavili záujem zopakovať si tento adrenalín. IV.C

Vitamíny máme radi!

U nás v IV.D to našťastie nie je len fráza. Opäť sme to potvrdili veľmi pekným deleným prvým miestom na ročníkovej prehliadke úrody našich ( hlavne našich rodičov, starých rodičov, tetiek, ujkov... ) záhrad. Gratulujeme aj ostatným zapojeným triedam, hlavne IV.C, s ktorou sme sa opäť bratsky podelili o prvé miesto v rámci štvrtých ročníkov. Na záver by sa zrejme patrila veta ako ,,Tešíme sa na ďalší ročník.“ Tento bol ale náš posledný, neostáva nám preto iné ako zaželať veľa úspechov sladkých tort aj našim ďalším nasledovateľom. Kolektív IV.D

Exkurzia v spoločnosti Towercom a.s.

Kto by nepoznal televíznu reklamu so sloganom: ,,My sme signál, my sme budúcnosť.“ My, ako zvedaví elektrotechnici, sme sa hneď po zistení, že jedno zo sídiel tejto spoločnosti zaoberajúcej sa digitálnym, ale stále aj analógovým vysielaním na Slovensku je práve v Prešove rozhodli navštíviť túto spoločnosť a aspoň z rýchlika nazrieť do tajov digitálneho šírenia signálu. Ochotný tým inžinierov nás zasvätil do tajov diaľkovej správy vysielačov, ale aj protokolov použitých pri prenose digitálnych informácii od tvorcov až k nám, do našich televíznych prijímačov. Nás samozrejme, ako počítačových a sieťových technikov zaujal hlavne TELEGYR, systém vzdialenej správy a monitoringu vysielačov na území Slovenska, ktoré sú v dnešnej dobe plne autonómne. Vzhľadom na výhodnú polohu sme túto exkurziu spojili aj s návštevou našich priestorov pre konanie stužkovej slávnosti. Mnohí spolužiaci ich videli prvý krát, aj preto bola táto exkurzia veľmi pútavá. Kolektív IV.D

Prešov, historické mesto

Len malé percento z nás, déčkarov pochádza priamo z Prešova. Preto sa nám zdalo prekvapenie triednej profesorky, že nepoznáme historické centrum Prešova a jeho pamätihodnosti, sa nám nezdalo až také odôvodnené. Po tomto zistení pri príprave na maturitnú tému s názvom Historical Presov - alebo po slovensky Historický Prešov, sme sa rozhodli navštíviť počas triednickej hodiny maximum najznámejším bodov, hrubo zapísaných na Prešovskej historickej mape. Zmienim len Katedrálu sv. Mikuláša, bývalé evanjelické kolégium, Neptúnova fontána, pamätník Karafových Jatiek... Mnohí z nás zostali prekvapení, až zaskočení rôznorodosťou Prešova v dejinách. Mnohí z nás sa stali hrdší na miesto nášho štúdia. Kolektív IV.D