V dňoch od 14.-16. júna 2013 sme sa zúčastnili, ako aj minulý rok, Avon pochodu proti rakovine prsníka v Bratislave aj s našou pani učiteľkou Mgr. Katarínou Šmičekovou. Tento rok to už bol 5. jubilejný ročník Avon pochodu. Avon pochod proti rakovine prsníka je charitatívne podujatie, ktoré symbolizuje vyjadrenie podpory a spolupatričnosti v boji proti rakovine prsníka. Jeho cieľom je tiež získavanie finančných prostriedkov určených na projekty zamerané na boj proti tomuto zákernému ochoreniu. Cestovali sme v piatok 14.6.2013 IC vlakom približne 4,5 hodiny. Bolo to síce zdĺhavé, ale tým, že sme sa tam tešili, tak sme to zvládli. Keďže išli s nami aj pani učiteľka a študentky z Gymnázia J. A. Reymana o zábavu vo vlaku bolo postarané. Došli sme okolo 18:30 hod., odtiaľ sme sa presunuli do hotela NIVY, v ktorom sme boli ubytované. Po ubytovaní nás čakala chutná večera a vstup do Wellness sveta. V sobotu po raňajkách sme absolvovali workshop, ktorý bol naozaj veľmi zaujímavý. Prednášali pracovníčky z neziskovej organizácie Plamienok pre nevyliečiteľné deti a ich rodiny, MUDr. Alena Kállayová z Preventívneho centra Onkologického ústavu, ktorá vystupovala veľmi príjemne, ľudsky a naozaj na profesionálnej úrovni a študenti z lekárskej fakulty. Poobede sme išli na námestie k Eurovei, kde sme si vyzdvihli vstupenku na pochod, ktorou bolo ružové tričko. Postretávali sme kopu známych osobností ako napríklad Zlaticu Puškárovú, Maroša Kramára, Noru Beňačkovú, Kvetku Horváthovú a mnohých ďalších. Trasa Avon pochodu viedla: námestie pri Eurovei – Fajnorovo námestie – Hlavné nám. – nám. SNP – Michalská – Rybné nám. – nám. pri Eurovei. Po pochode bol bohatý program napríklad vystúpenie Celeste Buckingham, Peter Lipa, IMT Smile,... V rámci voľného času sme pochodili obchody a okolie. Odchod z Bratislavy sme mali v nedeľu po raňajkách o pol 10 doobeda. Tento príjemne strávený víkend nám dal naozaj veľa, veľmi sa nám tam páčilo a sme rady, že sme sa toho mohli zúčastniť už po druhý krát.

Do cieľovej rovinky sme dobehli úspešne. Zo 111 študentov tvorilo predvoj 13 vyznamenaných študentov, 33 PVD študentov a 61 prospelo. 2 mali čisté jednotky z toho aj nádejný prvák M. Liščinský, ktorý sa umiestnil na slušnom 3. mieste v súťaži VSE a my budeme veľmi radi, keď z neho vyrastie ďalší internátny olympionik. Porovnaním prospechu so školou sme na tom tohto roku len o dve stotiny lepšie, ale aj to poteší. Aj keď typicky rušné internátne prostredie na prvý pohľad učeniu nepraje, výhodou je, že tu po večeroch vynikajúcim spôsobom funguje internátna svojpomoc. (Prikladáme záber internátneho večerného doučovania z II.VS.) Mgr. T. Imrichová využila pekné počasie a zopakovali si výjazd in-line korčuľovania. A naopak, ani nepriaznivé počasie neodradilo kultúrnych nadšencov aby nenavštívili programy, ktoré na pešej zóne pripravilo pre verejnosť mesto v rámci Dní Prešova. Dňa 4.4 roztlieskal pešiu zónu Dalibor Janda. 6.6 sa zišlo v SM 35 smädných zverencov, kde sme si povedali, čo všetko (ne)vieme o pitnom režime a o vode. Inšpirovali nás k tomu odchádzajúci štvrtáci, ktorí sa nalievali energetickými nápojmi a bolo im z toho veľmi zle. Je dobre vedieť, že najlepším nápojom je čistá studničná voda, ktorú vám odobril hygienik. Tá naša mestská aj keď pochádza z dobrého zdroja prichádza k nám kľukatým, často zaneseným potrubím a jej molekulová štruktúra, ktorá je hlavným zdrojom jej vitálnej sily je celkom rozbitá. Ale aj tak je veľa iných možností ako utíšiť smäd. Stačí napríklad keď v litri vody rozmixujeme tri hrste malinových, ostružinových, čučoriedkových alebo iných listov, pridáme dve lyžice citrónovej šťavy a jednu lyžicu medu, precedíme a pijeme. Tento nápoj obsahuje veľa prirodzených vitamínov, minerálov a fytochemikálií s vysokým ozdravným efektom. Rovnako je možné do sklenenej fľaše s vodou dať cez noc rôzne bylinky: mäta, medovka, pamajoran, jednotlivo alebo spolu a pijeme. Dúhový sortiment nealko z obchodných reťazcov pre vysoký obsah cukru, farbiva a aromatizačných látok nemôže uspokojiť potreby organizmu. My sme na ochutnanie ponúkli voňavý nápoj z bázy a zázvorový čaj, ktorý je vo východných krajinách považovaný za všeliek. Aj keď sa nám v predstavách spája so zimným obdobím, lebo vyháňa chlad z tela, je možné ho piť aj v lete večer, lebo nám pomáha naakumulovať príjemnú zásobu tepla na noc. Desať džbánov nápojov sa minulo v okamihu a viacerí hlásili, že recepty už skúšajú. Predseda žiackej rady Marek Dlugoš 12.6. odprezentoval pútavým spôsobom slovom a obrazom zážitky z dvojtýždenného pobytu v Londýne. Navštívil všetky zaujímavé pamätihodnosti, ktoré sa v tomto limitovanom čase dali navštíviť. Zaujalo najmä Múzeum vedy, prírodné múzeum, múzeum madam Tausandovej a nenechal si ujsť návštevu Buckinghemského paláca či Big Benu. Bola to veľmi inšpiratívna beseda. 18.6 vyšliapalo 15 študentov 1.-3. ročníka strmé schody na kostolnú vežu aby si naše krásne mesto pozreli z vtáčej perspektívy. Zo zaujímavého výkladu sa dozvedeli všetko o osude chrámu sv. Mikuláša ktorý tvorí neodmysliteľnú dominantu nášho mesta. Najväčší záujem zo strany žiakov bol o svetelné imaginácie, ktoré sa konali na pešej zóne 19. 6. Keďže podujatie bolo po 21. hodine, dostali súhlas len starší študenti, ktorí ešte nemajú záznam v internátnej knihe priestupkov. Odveký boj svetla a tmy, dobra a zla spracovaný s citlivým použitím biblických motívov a nádhernou scénickou výpravou rozprávkových bytostí uchvátil návštevníkov nočného mesta. Poslušný dav sa vlnil k jednotlivým výjavom epopeje a boli jednoliaty ako kvapky vody v Neptnúnovej fontáne, kde sa odohrával fascinujúci obraz zrodu vody. Veľkú radosť nám urobili druháci, ktorí vo voľnom čase navštevujú stopy zašlej slávy nášho kraja a navštívili už Zbojnícky hrad, Kapušiansky aj Šarišský hrad, ktorý sa aj vďaka dobrovoľníkom skvie v novej kráse. V televízii bol nedávno dokument v ktorom bolo konštatované, že v posledných dvoch dekádach rokov došlo k zásadnej zmene spôsobu života a z človeka sa stal človek interiérový a z detí interiérové deti. Denne sa prevážajú MHD alebo autami z interiéru do interiéru a takmer celkom absentuje pobyt na slnku a čerstvom vzduchu. Pritom slnko cez zrakový nerv aktivizuje dôležitú časť mozgu aby sme neboli depresívni a taktiež aktivizuje vitamín D zodpovedný za denzitu kostí. Preto je veľmi dôležité tráviť aspoň dve hodiny denne na slnku a vzduchu. Obvyklá trasa našich zverencov je zo školy do CZV, odtiaľ do internátu a k internetu. Chceme to zmeniť? A ešte k jednej zásadnej zmene došlo v modernej spoločnosti – z človeka sa stal človek intelektuálny, ktorý často zanedbáva svoje citové potreby a citovo stráda. Opäť nás potešil Marek Dlugoš, ktorý so skupinou kamarátov a dievčat zo ZŠP reagovali na internetovú výzvu kde 26. jún je vymedzený ako svetový deň objatia. Skupiny mladých ľudí chodili po pešej zóne a požiadali o súhlas dotyčného objať, pričom niektorých to tak zaskočilo, že reagovali ako v stave najvyššieho ohrozenia. Podľa obrázkov, ktoré nám Marek ukazoval bol dodržaný metodický princíp polarity. Marek objímal mladé dievčatá a dievčatá objímali chlapcov. Keby každý o tejto aktivite vedel, určite by stáli v meste fronty. Sympatické bolo, že objímali aj svojich pedagógov – Ing. Šandrejovú, Mgr. Kurtyovú, Ing. Fritza a podarilo sa im odchytiť aj riaditeľa ZŠP Ing. Kuchtu. Zdroj ktorý nechce byť menovaný popustil uzdu fantázii a predstavoval si, aké by to bolo zaujímavé keby sme boli koedukovaná škola a objatia by bolo možne realizovať každý deň cez veľkú veľkú prestávku bez vyžiadania predchádzajúceho súhlasu.

Posledný júnový týždeň sa v Prešovskom samosprávnom kraji niesol v znamení energetiky. Prešov sa totiž zapojil do Európskeho týždňa udržateľnej energie (EUSEW). Náš partner – spoločnosť VSE a.s. – pripravila pre našich študentov 3. ročníka pre oblasť elektroenergetika zaujímavé „energetické“ podujatie. 27.júna 2013 zorganizovali zástupcovia VSE na našej škole dva zaujímavé workshopy. Prvý workshop viedol Ing. Jozef Šarišský, vedúci oddelenia Kábelové vedenia. Počas worshopu odprezentoval študentom druhy skúšok a diagnostických meraní vykonávaných na kábloch VN a NN a tiež postupy pri zameriavaní miesta poruchy elektrických káblov. Druhý workshop patril téme elektromobilita a viedol ho Ing. Vlastimil Tupta, špecialista stratégie. Nielen teória Na školskom dvore sa nám predstavili dve „vlajkové autá“ VSE – kábelový merací voz a elektromobil. Pre študentov bola veľkou atrakciou možnosť previezť sa v elektromobile. Na druhej strane nasimuloval Ing. Šarišský na vzorke NN kábla poruchu medzi fázovým a ochranným vodičom. Študenti tak mali možnosť sledovať deje sprevádzané zvukovými a svetelnými efektmi reálne prebiehajúce pod zemou pri úprave prechodového odporu poruchy, zameraní vzdialenosti a spresnení miesta poruchy na trase. Ukážka bola veľmi atraktívna a u študentov vyvolala veľkú diskusiu. Podľa vyjadrení niektorých z nich bol deň strávený v spoločnosti VSE ozajstným zážitkom.

V pondelok 3. Júna 2013 sa študenti III. B triedy v rámci výuky predmetu AUT spolu s vyučujúcimi Ing. F. Kollarčikom a Ing. J. Macejom zúčastnili exkurzie vo výrobnom závode Panasonic v Krompachoch. Po krátkom oboznámení s bezpečnostnými predpismi (ktorých súčasťou bol, bohužiaľ, aj zákaz fotografovania) sme boli rozdelení do skupín a v sprievode pracovníkov závodu sme sa vydali na prehliadku výroby. Tam nám ukázali výrobu od začiatku - kopy súčiastok a DPS až po koniec - hotový Blu-ray prehrávač. Pri prehliadke výrobných liniek sme mohli vidieť rozličné spôsoby osadzovania súčiastok, výrobný proces na plne automatizovanej linke a funkciu jednotlivých strojov. Je to možno nečakané, ale niektoré väčšie súčiastky ako sme to videli sa montujú ručne. Potom nám ukázali ako prebieha záverečná kontrola výrobkov a ich balenie. Po prehliadke výrobných priestorov sme sa presunuli do prezentačnej miestnosti, kde nám bola predstavená história závodu, spôsob jeho fungovania a zariadenia, ktoré sa tam vyrábajú. Nakoniec nám v stručnosti vysvetlili princíp 3D televízie a prakticky nám ho aj ukázali v HD rozlíšení. Takto obohatení o nové skúsenosti a poznatky sme sa vrátili domov.

Ak sa povie slovko CERN, každý technik a zvlášť elektrotechnik by mal vedieť, o čom je reč. Absolvovať takýto výlet do samotného srdca výskumu sme dostali aj my, teda Stanislav Starec IV. C a Miroslav Kravec IV. S., momentálne už absolventi SPŠE Prešov, ako ocenenie za vynikajúce umiestnenia na celoslovenskom kole súťaže ZENIT. Po príchode do Ženevy v poobedňajších hodinách a ubytovaní v severnej časti mesta zvanej Ferney Voltaire, sme dostali informácie od nášho sprievodcu Daniela Valucha o propagačnej akcii pracovníkov CERNu, ktorí na 4 stanoviskách podávali zaujímavé informácie o práci urýchľovačov. Po absolvovaní náučných prednášok sme mali spoločnú večeru vo francúzskej pizzerii. Následné sme sa tešili na ďalší deň, ktorý nás čakal. V pláne bola návšteva samotného urýchľovača 160 m pod zemou. Nasledujúci deň ráno sme sa stretli s naším sprievodcom, ktorý nás previedol cez všetky vstupné brány CERNu. Po príchode na miesto vstupu do areálu sme aj prvýkrát pocítili veľkosť tejto spoločnosti, ktorú ešte umocnil Daniel Valuch slovami: „Momentálny odber CERNu je len okolo 50 MW elektrickej energie a to pritom nerobíme žiaden pokus, inak by to bol päťnásobok.“ Prvou našou zastávkou bola prednášková miestnosť, kde sme dostali základné informácie. Oboznámili sme sa hlavne s poslaním CERNu a to v oblasti časticovej fyziky výskumu najmenšej štruktúry hmoty. Následne sme sa dozvedeli o zaujímavých zariadeniach zvaných urýchľovače schopné urýchliť častice hmoty ako protóny vodíka alebo neutróny olova až na rýchlosť svetla. Tieto častice sa postupne urýchľujú na lineárnych urýchľovačoch a tak na kruhových s dĺžkou od 150 m až po 27 km, čo je najväčší urýchľovač na svete zvaný Veľký hadrónový urýchľovač (LHC - Large Hadron Collider). Pre nás boli zaujímavé informácie o možnosti štúdia v CERNe alebo vzdelávacie stáže pre študentov VŠ. Veľký dôraz prednášajúceho bol na zariadenia a postupy, ktoré sa vynašli v CERNe popri vývoji urýchľovačov, ako vákuové trubice slnečných kolektorov, ožarovanie nádorových buniek a v neposlednom rade internet ako ho poznáme dnes. Po vyčerpávajúcej prednáške plnej informácií sme dostali možnosť ochutnať aj stravu vedcov v miestnej jedálni. Obed sme si volili sami. Z nekonečného množstva kombinácií mäsa, rýb ale aj bezmäsitých jedál s ovocím a zelinou rôznej farby, veľkosti a chuti. Danú porciu sme si pri pokladni odvážili a zaplatili. Tento systém stravovania nás výrazne prekvapil, ale vedci sú vedci a tí vymyslia všeličo. Po chutnom obede sme sa tešili na návštevu samotného zrážača častíc zvaného ATLAS, ktorý je umiestnený 160 m pod povrchom zeme. Už vo vstupnej hale sme videli model zrážača, ale jeho skutočná veľkosť nám vyrazila dych. Jeho priemer je okolo 30 m a dĺžka okolo 50 m a to pripomínam, že sme boli hlboko pod povrchom Zeme. Ďalšou zaujímavosťou bola prehliadka skúšobného laboratória na testovanie vlno-vodov s priemerom okolo 1 m a veľkých vychyľovacích cievok. Tu sme sa dozvedeli veľa zaujímavých veci ako napríklad vyrábajú 16 miliónov voltov na budenie urýchľovača vďaka rezonancii alebo ako dokážu previesť 24 kA vodičom tenším ako je bežná ceruzka a aké je dôležité chladenie na teplotu 1,8 K čo je -271.35 ºC so stlačeným héliom. Zaujalo nás aj meranie JS napätia, keďže merajú milióny voltov. Po prehliadke skúšobnej haly sme sa išli pozrieť na zrejme najväčšie úložisko dát v Európe. Tunajšie serverovne podľa sprievodcu obsahujú tisíce PB (1015 Byte). Tieto servery poskytujú priestor pre mnohé európske a hlavne švajčiarske weby. Úsmev vyčarila aj informácia o tom, že ročne prikupujú stovky PB hard diskovej pamäte. Neskôr sme sa presunuli k dlhému lineárnemu urýchľovaču, za ktorým nasledovala prehliadka najmenšieho kruhového urýchľovača, ktorý sa nachádzal za 1,5 m betónovou stenou. Po ukončení prehliadky sme si všetci povinne pozreli na dozimeter, pristroj na meranie ionizačného žiarenia, ktorý zobrazoval hodnotu 0,14. Takáto hodnota bola aj na začiatku prehliadky, z čoho vyplývalo, že sme neboli ožiarení rádioaktívnym žiarením a s úsmevom na tvári a nekonečným množstvom nových informácií sme opúšťali areál CERNu. Nasledujúci deň patril nákupom v krásnom meste Ženeva. Nebolo problémom stretnúť Afričana, Číňana, ale aj Poliaka či Slováka. V popoludňajších hodinách sme opúšťali Ženevu a cestovali spať na Slovensko. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať Mirovi Kohútovi za absolvovanie tejto exkurzie, nášmu sprievodcovi, pracovníkovi CERNu v oblasti vf. poli Danielovi Valuchovi a hlavne našej škole, konkrétne pánovi riaditeľovi Ing. Slavomírovi Kožárovi. Týmto by sme chceli motivovať ďalších študentov k zapájaniu sa do súťaží ako je ZENIT, lebo len vďaka tomu sme mohli vycestovať a spoznať kus sveta.

Posledné dva júnové týždne som strávila ako hosť Bavorského ministerstva školstva v Straubingu. Počas 10 pracovných dní som navštívila 5 stredných škôl a dve vysunuté pracoviská., kde som sa pozorne rozhliadala a načúvala priebehu vyučovania. Škola, ktorá ma prijala a organizovala môj pobyt bola Berufsschule III, inak Marianne-Rosenbaum-Schule. Každá zo škôl nesie meno veľkej osobnosti, ktorá nejakým spôsobom súvisí s regiónom. Vyučovanie pozostáva z blokov, dvoj-trojhodinoviek bez prestávky. Učitelia sa striedajú pri študentoch a tí sa vzďaľujú z triedy podľa potreby. Dozor pedagógov je minimálny, to aby študenti boli samostatní. Mnohí svojím zovňajškom potvrdzujú očakávania voči „bavorákom“, väčšina však vyzerá ako slovenskí študenti. Veľkú módu nerobia, tričko a džínsy. Na chrbte plecniak a v náručí hrubý fascikel, volajú ho Ordner, kam ukladajú písomnosti, ktoré im počas hodín dodajú učitelia, alebo sami oni vytvorili, pretože zošity na jednotlivé predmety nemajú. Prestávku majú o 10.30 a trvá 20 minút. Môžu ju stráviť oddychom v školskej záhrade, jedlom v kantíne, či pri stolnom tenise. Rovnako je to cez obednú prestávku. Školskú jedáleň nemajú a ani voľnú hodinu na obed, to aby sa cezpoľní dostali domov v normálnom čase. Regionálne vlaky síce jazdia neuveriteľnou rýchlosťou 160 km, ale mnohí prichádzajú z veľkých vzdialeností. Najčastejšie sa hlad zaháňa hamburgerom či hot-dogom v kantíne alebo Döner kebabom u turka na rohu. Vyučovanie začína 7.50 a pred každou hodinou sú dve zvonenia s 3 minútovým odstupom. Pri tom druhom už reálne začína výuka. Berie sa to veľmi vážne. Nemec nikdy nemešká. Čistota a poriadok je všade, napriek tomu, že sa študenti neprezúvajú. Povinná výbava každej triedy. V tejto miestnosti sa k štandardnému zátišiu pridal aj portrét spolužiaka, ktorý vlani zahynul pri autonehode. Študenti prichádzajú na motorkách a štvorkolkách a majú zvláštne parkovisko. Milovníci bicyklov môžu študovať odbor Mechanik dvoch kolies. Študent na hodine nemeckého jazyka si vybral pre tému odborný štýl výklad funkcie bicykla. Učiteľ mu na záver dovolil predviesť pár akrobatických kúskov so svojím miláčikom. Pri štúdiu odboru Pestúnka sa študentky učia zaobchádzať s bábätkami na vierohodných figurínach. Na víkend si postupne každá berie Babätko-Tamagoči, ktoré má v sebe program identický s bežnými potrebami dojčaťa. Plačom ohlasuje svoje potreby, a tak ho treba pravidelne prebaľovať, kŕmiť, kolísať... Cez taký víkend asi študentka veľa nenaspí. Počas mojej návštevy bol Tamagočko v trezore. Stojí totiž 1500 Eur. Pokojnú hladinu malomestského života (50 000 obyvateľov) narušil pochod pravicových radikálov, na ktorý vzápätí naviazala kampaň ľavicových Sokolov – Die Falken. Pred školou na študentov čakali ich aktivisti a rozdávali letáky s výzvami. Tie vzápätí riaditeľstvo školy pozbieralo a študentov tíšili a upokojovali. Nemecká škola je apolitická a hlása demokraciu a humanizmus. Zodpovedajú tomu aj nástenky v triedach a v učebniach etiky a sociálnych náuk obzvlášť. A hoci všetky školy, ktoré som navštívila, boli štátne, kríž visí v každej miestnosti a taktiež ilustrácie k 10 Božím prikázaniam a použitie modálnych slov –musieť, smieť, chcieť. Moja „domovská škola“, ako veľmi skoro vysvitlo, zodpovedala našim učilištiam, sú to dvoj-trojročné odbory. Výhoda – na takej škole sa neprepadá! Škola končí záverečnou skúškou. Nevýhoda – nezíska sa maturita. Kvôli tej treba pokračovať na inej škole, to sa aj stáva, a tak sa na škole, ktorú neoficiálne volajú FOS-Fachoberschule – stretajú v rámci študentského kolektívu osoby s vekovým rozdielom aj 5-6 rokov. U nás neobvyklé. Tu sa ale už maturuje a konečne som našla aj pedagóga, ktorý mi priebeh maturitnej skúšky vysvetlil. Maturitnú skúšku získa asi 50 % stredoškolákov. Mnohé oblasti maturitu nevyžadujú. Táto skúška má vysoký kredit a jej výsledky sú relevantné pre prijatie na vysokú školu bez prijímacích skúšok. Najviac očakávaní som mala voči Technikerschule, u ktorej som predpokladala podobný profil ako je tá naša. Dúfala som, že sa mi podarí získať záujem o spoluprácu s našou školou, pričom som nezabudla zdôrazniť vynikajúce dosiahnuté výsledky za posledné obdobie. Nemecký učiteľ, je však veľmi vyťažený, niežeby ten slovenský nebol, ale robí si mnohé pomôcky sám. Riaditeľ školy, pán Lanzinger mi s hrdosťou predviedol svoju pýchu – výklad učiva elektrotechniky pomocou interaktívnej tabule. S hlbokou vďakou som si spomenula na moje riaditeľstvo, ktoré ma proti mojej vôli pred rokom zaradilo do kurzu ovládania tohto zázraku, a tak som pánovi Lanzingerovi mohla vysvetliť, ako ju používam ja pri výučbe nemčiny. Záver: učitelia i študenti sú všade rovnakí, obsahová náplň i metódy výuky totožné, len technické vybavenie sa výrazne odlišuje – zodpovedajúc životnej úrovni. Drahocennosť, ako je u nás data-projektor a počítač s pripojením na internet nájdete v bavorskej škole aj v sklade na metly... Odporúčam každému, aby sa pozrel do sveta, aj tak bude najkrajším momentom návrat domov.

Posledný marcový týždeň teraz už v minulom školskom roku som sa zúčastnila jazykového pobytu na jazykovej škole Pilgrims, English Language Courses v anglickom meste Canterbury ležiacom na východ od Londýna v historickom regióne Kent. Jazykový pobyt bol určený pre učiteľov stredných škôl a bol financovaný z programu Comenius – Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov v rámci Programu celoživotného vzdelávania. V seminárnej miestnosti spomínanej jazykovej školy som si počas 5-tich dni spolu s učiteľkami angličtiny z 8-mich európskych krajín osvojovala moderné trendy v metodike výučby anglického jazyka, oboznamovala sa so súčasnou hovorovou angličtinou a porovnávala podmienky výučby anglického jazyka v iných krajinách s podmienkami u nás. Vo voľnom čase som si samozrejme nenechala ujsť prehliadku historického centra mesta Canterbury, ktorého dominantou je starobylá katedrála (viď obr.), ako aj krátku návštevu rybárskeho mestečka Whitstable na pobreží Severného mora, čo takisto obohatilo môj krátky pobyt vo Veľkej Británii.

Úprimne, pred jej začiatkom sme (myslím, že môžem rozprávať za celú triedu) sa tešili najviac asi na to, že sa počas prvej hodiny budeme učiť na písomku naplánovanú na druhú hodinu. Preto väčšina z nás prišla do triedy so zošitmi z AUT v rukách. Ing. Ploskoň začal prednášku tradične – predstavením seba a svojej práce. Zo začiatku (asi prvých päť minút) sa nám prednáška nezdala veľmi zaujímavá, keďže išlo o ukážku všeobecného zapojenia snímača a jeho možných porúch. Potom však začal svoj výklad prekladať príhodami z praxe a vtipmi. Vtedy sa stala nečakaná vec – mnohí z nás zložili zošity a začali sústredene sledovať prednášku. Téma sa voľne presunula na praktické záležitosti, konkrétne príhody s istým druhom optického snímača. Opäť prišlo na rad mnoho vtipných príhod. Tak sa nejako stalo, že nám ubehla aj päťminútová prestávka a začala sa druhá hodina. Prednáška však na našu radosť pokračovala ďalej a naplánovaná písomka sa teda nekonala. Ing. Ploskoň nám potom dal niekoľko dôležitých rád do života, hlavne čo sa týka hľadania si zamestnania. Napr. na otázku: „Nemáte pre mňa prácu?“ je najpravdepodobnejšia odpoveď: „Áno, nemáme.“ Pokračoval ďalšími príhodami z praxe a vtipmi. Tak sme sa nejako dostali až na koniec druhej prestávky. Bez problémov by sme dokázali počúvať aj ďalšiu hodinu, no keďže sme už aj tak prekročili čas, museli sme sa rozlúčiť. Prednášku celkovo hodnotím veľmi kladne (a obdivujem rečnícky talent Ing. Ploskoňa) napriek takmer absolútnej absencii otázok z našej strany. Neviem, či to bolo spôsobené pútavosťou výstupu alebo našou všeobecne známou schopnosťou príliš sa nezapájať.

Dňa 25.6.2013 si z rúk predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka prevzalo 20 pedagógov a 20 žiakov Ocenenie pre najúspešnejších pedagógov a žiakov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Medzi ocenenými boli aj Ing. Slavomír Kožár, ktorý získal plaketu Jána Ámosa Komenského – Sophia pro regione – učiteľ múdrosti pre región a Stanislav Starec zo IV. C, ktorý získal plaketu Lux Mentium - Svetlo poznania.

Stalo sa už tradíciou, že po náročných a vyčerpávajúcich dňoch v súvislosti s ukončením školského roka pedagogickí i nepedagogickí pracovníci školy bilancujú dosiahnuté výsledky svojej práce. V jubilejnom šesťdesiatom školskom roku sa v dňoch 1. a 2. júla stretli v malebnom prostredí Poráčskej doliny v hoteli Poráč Park. Poráčska dolina sa nachádza v Slovenskom rudohorí v blízkosti Slovenského raja pod obcou Poráč. Poráč je stará banícka obec. V baniach sa ťažilo zlato, striebro, meď, železná ruda a ortuť. Nad obcou je kopec Vysoký vŕšok z ktorého vidieť temer polovicu Slovenska. Všetci, mladší i starší našli priestor na oddych od každodenného stresu. Tí zdatnejší a vytrvalejší dali prednosť turistike, naši volejbalisti si zahrali volejbal, tenisti tenis, niektorí sa vyžívali v hraní minigolfu, iní zase dali prednosť saune a bazénu. Každý sa tešil na večernú grilovačku, ku ktorej neodmysliteľne patril pohár pivka z vlastného poráčskeho reštauračného mini pivovaru Buchvald. Pri dobrom jedle a tanci sme v družnej debate rozoberali problémy, vyjadrovali názory, žartovali. Bol to výborný relax. Druhý deň sme mali krátku poradu, dobrý obed a čakala nás cesta domov. Stali sme sa nositeľmi trička s nápisom „Som neoddeliteľnou súčasťou najkvalitnejšej školy“. Po vydarenom pobyte v prírode, po načerpaní nových síl, môžeme naďalej plniť svoje poslanie, vychovávať pre život a vzdelávať pre prax. Ďakujeme všetkým, ktorí zorganizovali a zabezpečili túto pohodu.

Už druhá účasť našej školy na tejto významnej medzinárodnej súťaži, ktorú tentoraz prišla osobne pozdraviť aj holandská kráľovná, bola (hoc nie až tak žiarivo, ako pred dvoma rokmi) opäť úspešná. Naši študenti z III. SB Maroš Bartko, Radovan Sroka a Imrich Štoffa sa po dvoch semifinálových vystúpeniach prebojovali do sobotňajšieho finále. Najmä to druhé vystúpenie splnilo naše predstavy a keď konečne všetky tri roboty predviedli naprogramovanú show, ktorú na pódiu s gitarou sprevádzal Imro a za kulisami živými svetelnými efektmi podporovali Maroš s Radom, verili sme, že finále nám už neujde a základný cieľ naplníme. Práve po piatkovom druhom semifinále sme konečne prvýkrát vydýchli a šli si obzrieť súťaženie dospelých, kde nás zaujali komické futbalové súboje humanoidov, či helikopter záchranár. Tiež sme boli zvedaví na robotického záchranára, ktorý bol reálne nasadený na prieskumné úlohy po havárii elektrárne vo Fukušime. Na večernej party zasa žiaril iný japonský robot Asimo. Toto dielo má za sebou už 27 rokov vývoja dotovaného koncernom Honda a jeho vystupovanie na pódiu zvádzalo k dojmu, že vnútri plastového krytu je schovaný nejaký malý živý a šikovný Japončík. Asimo predstavil svoju dokonalú chôdzu, orientáciu v teréne, predviedol sa ako čašník, futbalista i tanečník. O svojom japonskom pôvode presviedčal aj svojimi pozdravnými a ďakovnými úklonmi a určite oslovil všetkých mladých robotických nadšencov. Sobotňajšie finále bolo pre nás zaujímavé aj tým, že len Portugalsko a Slovensko mali medzi 11 finalistami dva tímy. Po jednom tíme mali Nemci, Fíni, Japonsko, Brazília, Taliansko, Austrália a Rakúsko. Nášmu tímu, ktorý vystupoval pod názvom Speshari, finálové vystúpenie na 100% nevyšlo. Dva bočné roboty podporujúce krásnu choreografiu hlavného tanečníka Crasha zostali stáť a postranné elektronické ohne chalani tiež zabudli spustiť. Stresujúcim faktorom je totiž limit 5 minút, počas ktorého súťažiaci musia svoju scénu postaviť, choreografiu odtancovať aj všetko z pódia za sebou upratať. Porota po našom finálovom vystúpení len rozhodila rukami a nemohli sme jej vyčítať, že stupne víťazov tentoraz pripadli konkurencii. Naši študenti si však z Eindhovenu zaslúžene odnášajú špeciálnu cenu za elektroniku robota, ktorá rozhodne patrila k najprepracovanejším. Okrem riadenia pohybu troch všesmerových kolies jednosmernými motormi za zmienku stojí komunikácia s elektronickým kompasom, ktorý bol kľúčovým prvkom pre orientáciu robota na pódiu, synchronizácia s kulisami a hudbou pomocou IR komunikácie, ovládanie pohybu trupu, rúk a hlavy robota ďalšími siedmimi servopohonmi a ovládanie svetelných efektov na rukách a hlave robota. Na záver sa chcem poďakovať hlavnému sponzorovi našej misie – firme Spinea. Naše ďakujem patrí tiež - nadácii Volkswagen a IT Valley, prostredníctvom ktorých sme mohli pre školu zakúpiť robotické LEGO stavebnice - študentom Jaroslavovi Kravcovi z II. SA a Martinovi Olejárovi z I. SB, ktorí sa síce do Holandska neprebojovali, ale do poslednej chvíle pomáhali pri príprave tanečného vystúpenia Úplne na záver chcem poďakovať a vysloviť obdiv našim trom reprezentantom. Žiaden z nich sa nemôže pýšiť čistými jednotkami na vysvedčení, ale stačila motivácia, cieľ, ktorý si predsavzali a urobili naozaj veľa pre jeho dosiahnutie. Verím, že zážitky z Robocupu, noví kamaráti z ďalekých krajín, skúsenosti z objavovania nových technológií i prezentácie vlastnej práce a sebavedomie, ktoré nadobudli im budú dobrou odmenou za vynaložené úsilie.

Stredná priemyselná škola elektrotechnická Prešov ako prvá stredná odborná škola na Slovensku v mesiaci jún 2013 pod vedením Ing. Petra Horaniča z firmy Lector One a za prispenia partnera IT Valley Košice uskutočnila workshop pre vybraných pedagógov a študentov školy s názvom: "Zmeňte business pohľad alebo od nápadu ku produktu." Kreativita - generovanie jedinečných nápadov - je uznávaná ako hlavný hnací motor úspešného rozvoja osobnosti, organizácií a podnikov, ale len samotná kreativita nie je dosť postačujúca pre úspešný osobnostný a podnikateľský rozvoj a veľakrát závisí na schopnosti navrhnúť plnohodnotné modely založené na základných inovatívnych nápadoch a závisí na tom, ako rýchlo sa môžu zmeniť tieto modely do reálneho trhového prostredia. Naštartovať pozitívne business myslenie, dodaním najnovších reálnych skúseností, ktorými prešli najmodernejšie globálne spoločnosti a preniesť ich do myslenia študentov školy s vysokým potenciálom a expertnou úrovňou, ktoré im dáva škola. Táto myšlienka by mala byť prednesená najskôr ich pedagógom, ktorí by ich mali v tomto myslení naďalej podporovať a motivovať, aby práve táto skupina ľudí sa vedela popasovať čo najviac s globálnym business svetom. Preto sa SPŠE v Prešove rozhodla jedinečným spôsobom absolvovať workshop na zvládnutie konceptov a metód pre tvorbu podnikateľských modelov vhodných nielen pri tvorbe ŠkVP a projektov školy, ale vhodných aj pre rozvíjanie tvorivých schopností študentov školy a ukázať im ako pracovať s nimi v oblastiach s nadväzujúcim vzdelávaním alebo na trhu práce a ako transformovať daný model do reality a rozsahu tak rýchlo, ako je to možné v dnešnom silnom konkurenčnom prostredí. V priateľskej pracovnej atmosfére pod profesionálnym vedením školiteľa strávili pedagógovia a študenti školy spolu 5 dní veľmi zaujímavého a poučného školenia obohateného o konkrétne aktivity a debriefing študentských projektov, ktoré naštartovalo pozitívne business myslenie pedagógov a študentov školenia. Workshop bol zameraný na metódy, pojmy a nástroje rýchleho rozvoja inovatívnych myšlienok do životaschopných obchodných modelov a ich rýchle transformovanie do reálneho podnikania a zároveň bol zameraný na pomoc pri definovaní budúcich vízií školy a jej študijných odborov, cieľov a kľúčových kompetencií a poskytol škole jedinečné riešenie tvorby a učenia hodnotových ponúk vo vyučovacom aj pracovnom prostredí, vo vzťahu učiteľ – študent, študent – učiteľ. Zámerom SPŠE bolo naštartovať pozitívne business myslenie, dodaním najnovších reálnych skúseností, ktorými prešli najmodernejšie globálne spoločnosti a preniesť ich do myslenia študentov školy s vysokým potenciálom a expertnou úrovňou, ktoré im dáva škola. Táto myšlienka bola prednesená najskôr pedagógom, ktorí budú v tomto myslení naďalej študentov podporovať a motivovať, aby práve táto skupina ľudí sa vedela popasovať čo najviac s globálnym business svetom. Ing. Peter Horanič, školiteľ Lector One: „Dva dni školenia pre pedagógov školy prebiehali s cieľom osvojiť si business metódy teóriou, cvičeniami aj voľnou diskusiou v skupine pedagógov. Pracovalo sa s nimi vynikajúco, dynamicky a flexibilne a podarilo sa naplniť cieľ a to, aby každý na základe generovania nápadov, definície hodnotovej ponuky bol schopný vytvoriť vlastný business model a vlastné hodnotové ponuky. Ďalšie 2 dni venované študentom tiež naplnili očakávania, naučili sa vizualizovať biznis model, boli flexibilní, chápaví a rešpektovali pokyny, ktoré im umožnili úspešne prejsť cvičeniami. Nebolo vidieť žiadne rozdiely, a každý to pochopil tak, že je pripravený na debriefing, ktorý bol čerešničkou na torte. Tam žiaci mohli odprezentovať svoje nápady, prostredníctvom prezentácie, ktorá simulovala ich vlastný biznis a hodnotové ponuky s využitím technológie vizualizácie business modelu, odprezentovanej Lector One. Všetci zúčastnení to všetko zvládli nad očakávania a SPŠE Prešov môže byť hrdá na svojich pedagógov a mladých ľudí, o ktorých nemám vôbec obavu, a verím, že sa čo najlepšie presadia nielen na lokálnom, ale aj na globálnom trhu.“ Marko Šidlovský, študent SPŠE: „Školiteľovi, Ing. Petrovi Horaničovi, sa podarilo na školení vytvoriť výboru pracovnú, ale aj priateľskú atmosféru, a tak sme oba dni strávili nielen študovaním teórie, ale aj zaujímavými aktivitami a poučným workshopom. Zámerom bolo naštartovať „naše“ pozitívne business myslenie a naučiť nás vytvoriť zo získaných vedomostí, zručností a návykov zo štúdia na našej škole svoje vlastné hodnotové ponuky, ktoré sme preniesli do vlastných business modeloch na debriefingu. Spoločné vyhodnotenie business modelov prinieslo nám žiakom chuť tvoriť niečo nové, hodnotné a prínosné do praktického budúceho života.“