„Teraz cítim, že by som mal tieto skúsenosti využiť na niečo veľké, stabilné a dlhodobé.“
Marek Gogoľ, absolvent Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, zároveň víťaz JUNIOR INTERNET-u v rokoch 2015 a 2016, 2. Šarišského hackatonu, autor známej aplikácie, ktorá mnohým Prešovčanom uľahčuje cestovanie či aplikácie Zostaň Zdravý, ktorej úlohou je úspešný boj s vírusom COVID-19.
S programovaním a tvorbou IT systémov začal už ako 13 ročný. Dnes jeho systémy obsluhujú státisíce požiadaviek denne a zjednodušujú prácu v desiatkach spoločností po celom Slovensku a Česku.
V zaujímavom rozhovore Mareka vyspovedal šéfredaktor a projektový manažér AMAVET-u (Asociácie pre mládež, vedu a techniku) Ing. Ján Nemec, ktorý mu srdečne poďakoval za úprimné odpovede a životné postoje. Zároveň dodal, že to, čo potrebuje dnešný mladý človek, je príbeh svojho staršieho kolegu, ktorý vie poradiť mladým začínajúcim, aby videli zmysel života v spojení záľub a zmysluplnej práce, ktorá je prospešná nielen pre seba, ale pre nás všetkých.
Čo ťa motivovalo v rokoch 2014 až 2016 prihlásiť sa na súťaž AMAVET-u JUNIOR INTERNET (JI)?
Ťažšie sa mi spomína 6 rokov dozadu, no určite to bola moja zapálenosť súťažiť a posúvať sa v IT sektore. Programovanie ma bavilo už od základnej školy, kde som si začal budovať aj svoju prvú klientelu. Preto táto súťaž dokonale preverila moje schopnosti. Trochu som zalistoval medzi diplomami a na JI som bol dokonca až trikrát.
Začalo to v roku 2014, kde som ako neoťukaný prvák na strednej škole prišiel zistiť, čo to vlastne JI je a v akom formáte sa pohybuje. Prvýkrát som, ale veľmi rýchlo, dostal od súťaže cennú lekciu, a zistil som v čom sa ešte zlepšiť a posunúť. V podstate moja prvá účasť konferencie JI 2014 kreovala moje nasledujúce roky života, pretože mi ukázala jednu veľmi dôležitú vec, ktorú si uchovám už do konca života.
Na prvú účasť JI som skromne prišiel s jedným z mojich E-shopov, ktorý mal sprostredkovať predaj z iných obchodov, niečo na typ Heureky. Pripravil som si trojslajdovú prezentáciu, s „premakanými“ odstavcami, ktoré som mal v pláne čítať. Teraz sa na tom len s chuťou zasmejem. Samozrejme, neuspel som. No čo bolo to najcennejšie, čo som v ten deň dostal? Na konci súťaže nás zobrali do miestnosti, kde nám ukázali, aké chyby sme pri prezentovaní urobili a ako sa im vyvarovať. Ja som v ten moment veľmi rýchlo pochopil, že celý život sa netočí len okolo programovania, ale hlavne o tom, ako danú vec odkomunikujeme, odprezentujeme a predáme. Tým sa riadim dodnes.
Následne som na JI prišiel opäť ešte dvakrát, kde som už zvíťazil.
Vedel si ty o tej súťaži alebo ťa nasmeroval učiteľ?
Je možné, že som súťaž našiel na našej školskej stránke, alebo za mnou prišiel učiteľ. Taktiež viem, že sme na súťaž išli väčšia skupinka zo školy, takže možno som sa k nej dostal aj medzi kamarátmi, ktorí tam išli. Na škole sme boli taká programatorská partia.
Čo pre Teba znamenalo víťazstvo v kategórii JuniorWEB v roku 2016?
V roku 2016 išlo už o moje druhé víťazstvo na JI, ktorému vďačím hlavne skúsenostiam pri mojej prvej návšteve tejto konferencie. Víťazstvo je už koncový stav, odmena za tie odpracované roky, ktoré veľa ľudí nevidí. Prajem zvíťaziť každému študentovi, ktorý deň čo deň robí popri škole niečo naviac, aj keď mu za to nikto nezaplatí, nedostane pochvalu, poprípade to robí len tak vo voľnom čase. Víťazstvo bola určite motivácia na ďalšie obdobie, a utvrdenie sa v tom, že to robím správne.
Niekoľkými myšlienkami objasni o čo išlo v Tvojom víťaznom projekte?
V roku 2015 som zvíťazil so systémom pre správu penziónov a hotelov. Majiteľ penziónu, ktorý by sa do aplikácie registroval, by vedel spravovať všetky rezervácie, klientov, financie a ďalší manažment penziónu či hotelu.
V roku 2016 som opäť zvíťazil s aplikáciou MHD Prešov, ktorú som dobrovoľne vo voľnom čase vyvinul pre mesto Prešov. Dodnes ju používa desaťtisíce ľudí v Prešove a spoliehajú sa na cestovný poriadok z tejto aplikácie.
Do ktorého ročníka si vtedy chodil a kam smerovala Tvoja ďalšia cesta?
Na JI som sa pravidelne zúčastňoval od prvého ročníka na strednej. Veľmi rád som chcel ísť aj vo štvrtom s mojim systémom na uľahčenie programovania, na ktorom stoja aktuálne stovky projektov. Len som vtedy trošku podcenil výberový proces a zabudol som ho vyplniť poriadne. Už od základnej som ale vedel, že moja cesta vedie popri programovaní, tvorbe systémov a pomáhaní ľudom. Keďže som sa dostal k IT, snažím sa pomáhať vo forme aplikácií či systémov pre firmy, ktoré denne uľahčujú prácu stovkám zamestnancom a desiatkam tisíc ľuďom.
Moja cesta vtedy bola jednoduchá, úspešne dokončiť školu a vybrať sa ďalej životom v tom, čo som začal na začiatku. Čiže expandovať to, v čom sa pohybujem. Stále som na tej ceste, aj keď pomaly chcem presedlať z klientelských projektov, na nejaký vlastný startup, či aplikáciu, ktorá by generovala príjem. Väčšina mojich vlastných aplikácii slúžila prevažne ľuďom dobročinne. Teraz cítim, že by som mal tieto skúsenosti využiť na niečo veľké, stabilné a dlhodobé.
Ako si využil skúsenosti zo súťaže AMAVET-u?
Ako som už písal, súťaž mi ukázala kam sa v živote vydať a hlavne ako sa predať. Poznám veľa programátorov, ktorí sú kapacitne oveľa ďalej ako ja, no zabúdajú na dôležitú vec, a tou je predať sa. Myslím, že to platí v každom jednom obore, nielen pri programovaní. Preto poradím všetkým návštevníkom tejto súťaže, či študentom ktorí pracujú na svojich projektoch, aby si na internete pred účasťou na súťaži, natrénovali ako prezentovať, predávať, a projekt sa už “odprezentuje sám”, ak je dobrý. To platí aj pri výbere zamestnania, zaradení sa do krúžku, v podstate všade. Buď prezentujete a predávate svoje schopnosti, alebo váš produkt, či projekt. Medzi ďalšou veľmi dôležitou hodnotou tejto súťaže bolo, že mi taktiež dala tých správnych priateľov na celý život, na ktorých sa môžem kedykoľvek obrátiť a môžeme spolu čokoľvek podniknúť. Ako v biznise, tak aj v osobnom živote.
V súčasnosti si sa počas nešťastnej pandémie dostal do širšieho povedomia odborníkov – lekárov, dokonca aj právnikov (čítal som nejaké stanovisko advokátky v rámci GDPR), možno aj politikov, ale aj širokej verejnosti. Ako k tomu došlo, že Ťa oslovili, alebo to bola Tvoja myšlienka, ktorú si ponúkol?
Musím smutne skonštatovať, že z počiatku nebol zámer urobiť takýto mediálny boom, ale vytvoriť ďalšiu aplikáciu, ktorá by dokázala pomôcť v tejto situácii, do ktorej sme sa všetci dostali. V jednoduchosti povedané – išlo o ďalšiu aplikáciu, ktorú som vo voľnom čase vyvinul pre Slovensko, s ďalšími mojimi priateľmi, s ktorými v profesijnom živote spolupracujem. Chceli sme čo najrýchlejšie vyvinúť nástroj, ktorý by pomohol a uľahčil túto pandémiu zvládnuť, a tak vznikla aplikácia ZostaňZdravý. Viac o tejto aplikácii nájdete na stránke https://www.zostanzdravy.sk.
Kam bude smerovať Tvoj ďalší profesionálny život?
Aktuálne pracujem nepretržite už ôsmy rok na projektoch pre moju klientelu, ako na Slovensku, tak aj v zahraničí. Od aplikácii, eshopov, skladových systémov, poistných systémov. V jednoduchosti všetko, čo dokáže zjednodušiť ľudom a klientom prácu. Avšak po rokoch cítim, že všetko, čo som doposiaľ pre klientov a dobrovoľne aplikácie urobil, mi dalo dostatok skúsenosti na to, aby som vyvinul niečo vlastné a veľké. Tam je asi cesta, kam budem najbližšie roky smerovať.
Čo by si na záver poradil rovesníkom zo školských lavíc, ktorí majú teraz ten vek, ako si mal Ty v čase víťazstva?
Určite najdôležitejšia a najdrahšia vlastnosť do života je nájsť si aktivitu, do ktorej sa zamilujete a potenciálne bude môcť byť vaším budúcim povolaním. Tým samozrejme nemyslím hranie hier, ale niečo, čo vás bude posúvať. Následne sa v danej aktivite zlepšujte a robte ju tak, aby vás dlhodobo napĺňala. Jedného dňa zistíte, že ak danú činnosť robíte naozaj dobre, budete ju môcť speňažiť, poprípade sa speňaží sama, ani sa nenazdáte. Následne je to už len na vašich ambíciách, ako sa s vašou aktivitou posuniete ďalej. Niekto ma v sebe zakorenené byť najlepší zamestnanec v tej najlepšej firme. Niekto iný chce so svojou aktivitou vybudovať tu najlepšiu firmu. Je to len na vás.
